Rôzne medzinárodné organizácie, vrátane hlavne WHO, začali zostavovať zoznamy iných nebezpečných patogénov, proti ktorým by sme mali začať seriózne vyvíjať vakcíny, diagnostiku a terapie. V roku 2016 WHO vydala zoznam prioritných chorôb, vrátane SARS, MERS, Eboly, vírusu Marburg, horúčky Lassa a podobne. Hlavnou myšlienkou bolo, aby firmy a akademickí výskumníci predložili na posúdenie ich technológie, z ktorých niektoré by boli urýchlené tak, aby bol svet lepšie pripravený na budúce prepuknutia chorôb.
K snahe sa pripojila aj CEPI a postupne aj britská vláda, ktorá presunula časť prostriedkov z rozpočtu na zahraničnú pomoc na vývoj vakcín proti novo vznikajúcim patogénom, z čoho časť bola pridelená vo forme grantu výskumnému centru Oxfordskej Univerzity.
Vo februári 2018 zaradila WHO na svoj zoznam top desiatich chorôb "Nemoc X". Reprezentovala budúcu, hypotetickú chorobu. Nikto nevedel, čo to bude ani kedy prepukne, no experti z oblasti epidemiológie sa zhodli na tom, že príchod niečoho, niekedy skoro, je nevyhnutný. Tento krok bol dôležitým uznaním potreby pripraviť sa na patogény, ktoré ešte nepoznáme ako aj na tie, o ktorých už vieme.
Platformové technológie, ktoré vyvíjali experti na Oxford University (väčšina zo zvyšku tohto článku sa týka ich), boli navrhnuté tak, aby sa dali prispôsobiť, a preto aby mohli byť použiteľné na vývoj vakcín proti rôznym patogénom vrátane tých, ktoré ešte neboli identifikované. Výhodou bolo aj to, že väčšina časovo náročnej práce sa dala urobiť pred tým, než bolo jasné proti čomu sa má vakcína použiť. Extrémna časová náročnosť spočívala hlavne v tom, že každý stupeň vývoja potreboval svoje financovanie, o ktoré mohli požiadať až vtedy, keď bol úspešne ukončený stupeň predchádzajúci. Kým žiadosť o nové fondy prešla sitom schvaľovania, prešiel niekedy aj jeden rok a o niektoré fondy bolo možné požiadať iba raz v roku v konkrétnom čase. Vakcíny s použitím adenovírusu mali pre výskumníkov tú výhodu, že vyvolávali silnú imunitnú reakciu, existovali dobre rozvinuté a odskúšané výrobné procesy pre ich produkciu vo veľkom a nemuseli sa skladovať pri extrémne nízkych teplotách.
Začiatkom januára, keď sa začínali objavovať prvé zlé správy z Wuchanu, boli už výskumníci z laboratórií v Oxforde pomerne dobre pripravení na to, aby na epidémiu choroby X, ktorá neskôr dostala meno COVID-19, mohli pomerne rýchlo odpovedať. Už predtým urobili všetky potrebné kroky na návrh, vývoj, výrobu a testovanie nových vakcín; mali naplánované kroky na rýchly štart, a keď sa dostali ku klinickým skúškam, mali dostatok informácií napríklad aj o tom, ako dlho možno vakcínu skladovať a akú dávku treba použiť.
Vedci vo Wuchane, Šanghaji a Pekingu medzitým začali používať najmodernejšie zariadenie čítajúce genetický kód vírusu, aby odhalili jeho genóm pozostávajúci z 28.000 písmen. Tento kód povedal svetu čo je ten vírus zač, ako sa pravdepodobne bude správať, a ako sa dá zastaviť. 10. januára ho zverejnili online a dali k dispozícii výskumníkom na celom svete.
V Oxforde potom rýchlo identifikovali, ktorá časť kódu patrí takzvanému spike proteínu, pretože bola veľmi podobná na tú, ktorá bola aj v prípade SARS a MERS. Tvorilo ho 3.819 písmen genetického kódu.
Celý proces začínal v prísne strážených sterilných priestoroch laboratória, kde sa najprv vyrobil počiatočný materiál, ktorý slúžil ako základ pre všetky série, ktoré budú eventuálne urobené. Nasledovne sa z neho, stále v laboratóriu, vyrobilo požadované množstvo vakcíny, ktoré sa neskôr viacnásobne prečisťovalo, aby sa zbavilo nežiadúcich komponentov na bunkovej úrovni. Stále v sterilnom prostredí sa naplnilo do ampuliek, označilo nálepkami, zdokumentovalo a distribuovalo.
V marci prišla na pomoc špeciálne vytvorená pracovná skupina na najvyššej vládnej úrovni Veľkej Británie, ktorá so sebou do Oxfordu priniesla okrem odbúrania prebytočnej byrokracie aj finančné prostriedky na zostavenie výrobného konzorcia, ktoré by nielen mohlo vyrábať veľké množstvo vakcíny, ale aj otestovať ich, skladovať, dopravovať, naplniť do ampuliek, čo si vyžaduje vysoko špecializované výrobné zariadenie. V polovici apríla už bolo všetko na mieste, pripravené na spustenie výroby vo veľkom, pravdaže po úspešnom absolvovaní všetkých fáz testovania. 30. apríla bolo oznámené podpísanie dohody s firmou AstraZeneca a všetko sa to začalo hýbať ešte rýchlejšie.
Proces testovania bol tiež skrátený tým, že získanie dostatočného počtu ľudí ochotných dať sa zaočkovať niečím neznámym, ktorý normálne trvá niekoľko mesiacov, trval v tomto prípade len niekoľko hodín, a to ešte museli veľa ľudí ochotných pomôcť odsunúť na neskôr. Prestávka medzi jednotlivými fázami netrvala, ako zvyčajne v minulosti, niekoľko mesiacov či dokonca rokov, ale plynule sa prechádzalo z jednej fázy do druhej, v niektorých oblastiach sa jednotlivé fázy testovania aj prekrývali.
Tesne pred Vianocami z Oxfordu odoslali súbor s dĺžkou 18.000 strán obsahujúci finálne údaje z testov vakcíny Oxford AstraZeneca na schválenie britskej vládnej "Agentúre na schvaľovanie liečiv a zdravotnej starostlivosti" MHRA. 30.12. agentúra oznámila schválenie vakcíny, ktorá bola prvýkrát podaná 4. januára 2021.
Jej tvorcovia sa nedlho potom začali pripravovať na príchod "Choroby Y."
Epidemiológovia a špecialisti v odbore prenosu chorôb zo zvierat na ľudí už varovali, že obchod so zvieratami a tlak vytvorený intenzívnym farmárčením na priemyselnej úrovni vytvárajú možnosti na jej vznik. Má to logiku. Čím častejšie sa ľudia zdržiavajú v tesnej blízkosti zvierat, hlavne ak sú držané v nehygienických podmienkach, tým je väčšia možnosť, že prirodzene sa vyskytujúci variant zvieracieho vírusu, ktorý náhodne zmutoval tak, že je schopný nakaziť človeka, príde s človekom a do priameho kontaktu a infikuje ho. A ak takto nakazená osoba sama žije v preplnených priestoroch s nedostatočnou hygienou, možnosť prenosu sa zvyšuje.
Nemoc Y príde. Nikto nevie s určitosťou, čo to bude. Môže to byť ďalší koronavírus alebo nový kmeň chrípky, ktorý svoj genetický kód prispôsobil tak, že sa stal ľahko prenosným, vysoko smrteľným, alebo oboje. Môže to byť niečo úplne neznáme. Po svete koluje 1,67 milióna vírusov, z toho odhadom niekoľko sto tisíc je schopných nakaziť človeka. Vedci doteraz preštudovali 263 z nich, čo je približne 0,04%.
V roku 2020 bolo viac než sto prepuknutí vtáčej chrípky na vtákoch a v Číne a Laose 9 prípadov infikovania ľudí; v Afrike, Ázii a Európe bolo 14 prepuknutí Krymsko-konžskej hemoragickej horúčky; v Afrike bola trikrát Ebola; na Strednom Východe trikrát MERS; dvakrát Lassa horúčka v Západnej Afrike; dvakrát Nipah v Pakistane a Indii.
Nemoc Y príde. Hádam budeme pripravení lepšie než v roku 2020.
Pokračovanie Kto stojí na svätom oltári antivaxerov? - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Prof. Sarah Gilbert, Dr. Catherine Green - Vaxxers.
