Belgowie, niech vas ch... streli!

Nie som si istý, či som to s tým titulkom neprehnal. Čo, admin? Dal som tam tri bodky, namiesto slova chuj, takže by to malo byť ok. Chystám sa urážať malý európsky národ, tak nech to stojí za to. Hor sa na nich, priatelia!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

To som sa asi pred desiatimi rokmi vracal zo svojej prvej stopovačky po Británii. Bol som úplne švorc, nemal som už ani peny. Nejaký dobrák ma zobral od Londýna cez tunel a potom až do Belgicka, kde ma hneď za hranicami vyložil na akejsi benzínke. Dodnes neviem, kde. Bolo okolo polnoci, tak som si v lesíku vystrel spacák a do rána spal. Na svitaní ma zobudila studená vlhká hmla a hlad. Vyprášil som si ihličie z trenírok (to len pre istotu, aby som sa náhodou nepomýlil a neskúšal močiť s borovou ihličkou medzi prstami) a postavil sa na kraj cesty. Verte alebo nie, stál som na tom istom mieste osem hodín! Na Belgicko som bol teoreticky pripravený. Vedel som z počutia, že je to pre stopárov peklo, ale osem hodín na jednom mieste, to ma dorazilo. (S manželkou sme to prekonali pred pár rokmi vo Francúzsku – na príjazde k diaľnici sme stáli 9 hodín.) Mal som kopu času podľahnúť sladkej nenávisti. Predstavoval som si, ako tých dvojnohých diablikov po jednom odchytávam a nežne mučím svojim vreckovým nožom, ktorý si pre jeho rozmery mnohí mýlia s kosou. Dokonca jedno auto (bolo v ňom zo päť mladých diablikov) zastalo len preto, aby ma presviedčali, že Nemecko je opačným smerom. Kým som skrehnutými rukami stihol vytiahnuť svoj vreckový nôž (ktorý si pre jeho rozmery bla-bla-bla), tak zdrhli. Obďaleč bola dopravná značka, na ktorej som bystrým okom rozpoznal nápisy. Zvedavo som sa začítal do tých xenofóbnych perál: Všicki Francuzi sa pojebani! Belgowie, niech vas chuj streli! Bolo ich tam viac, ale zapamätal som si len tieto dve poľské. Neviem, či ich správne píšem.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Okolo tretej poobede sa to nejako pohlo a do tmy som sa dostal až do Aachenu na nemeckých hraniciach. Odtiaľ ma asi po polhodine zobral nejaký mladý Čech, ktorý mi dal najesť a nechal ma vyspať sa na madracoch, ktoré viezol. Inu, brat. (Aj keď nesúhlasím s tým, aby sme Čechom hovorili bratia. No predstavte si, že by som manželke povedal: Dobre sme sa pomilovali, brat môj.)

Takže, toľko k Belgičanom. Vy, čo ste vydržali čítať až sem, (darmo klikáte, žiadnu linku som tam nedal, to len tak blbnem) si ešte prečítajte tento – ako hovorievali liptovskí kronikári v 17.storočí – bonusový príbeh.

To som o pár rokov neskôr cestoval do Británie na motorke s kamarátom Alanom. Je to Angličan, starší pán, dnes mu už bude cez 70 rokov. Ale poznáte to, bývalý policajt, motorkár a rugbyový hráč, žiadna holá prdel ani vo svojom veku. Po dvoch dňoch sme sa dostali do belgického Ostendu, mesta na pobreží Atlantiku. Bola tam krásna pláž s pieskom jemným ako múka. (To kecám, samozrejme. Piesok nemôže byť taký jemný, ale monitor znesie všetko. Sledujte: Ten biesok bol oveľa jemnejší, ako múka! Vidíte? Nič.) Prešli sme si nejaké múzeá a galérie (zase kecám, len som skúšal ten monitor. Išli sme do krčiem, samozrejme.) Všade sa mi páčilo. Takéto Belgicko som nepoznával. Nakoniec sme skončili v jednej malej, útulnej rodinnej krčmičke. Pripomenula mi detstvo... Bože, ja plačem... Ponuku piva v tej krčme si pre jej pestrosť mnohí mýlia s lúkou. Alan vyložil na stôl za hrsť belgických frankov a povedal krčmárke, nech nám nosí stále iné pivo, až kým vydržia peniaze. A my sme išli! Jedno za druhým, tá milá pani nám k nim vždy nosila značkové poháre a pridala krátky komentár. Vyznala sa. Neskoro v noci, keď už sme tam boli len my, krčmár s krčmárkou a pár ich priateľov, to zamkli, sadli sme si k jednému stolu a začali sme si padať do oka. V záchvate priateľstva som odbehol do hotela pre slivovicu, ktorú som viezol do Alanovych domácich zásob koncentrovaných liehovín a pohostil som svojich belgických priateľov. Prisahám, že som sa im tým nechcel pomstiť za predchádzajúci príbeh! Tak sme sa pobratali, že ma začali presviedčať, aby som ostal v Belgicku, že mi zoženú ubytovanie a prácu. Aj by som ostal, ale s tou prácou ma vydesili. Bol som ešte mladý, nechcelo sa mi.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď som nadránom v hoteli zaspával, som ešte chvíľu rozjímal nad touto krásnou krajinou, kde je toľko milých ľudí a kde sa stropy v izbách tak rozkošne pohupujú zo strany na stranu... veľa bolo toho piva, čo vám budem hovoriť.

A teraz sa v tom vyznajte. Mám rád Belgičanov, alebo nemám? Urobme kompromis. Keď sedia v aute a ja stopujem, tak ich nemusím. Ale v priamom kontakte sa vyrovnajú – nech nekecám – aj Horehroncom!

Ján Babarík

Ján Babarík

Bloger 
  • Počet článkov:  218
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu