Času je málo Zoznam autorových rubrík: jednohubky, názory, príbehy, Berky Jariabok, Cirkev Svätej Tácky, Zalužany, časovaná bomba, na slovenskú nôtu, rozprávky z tisíc a jednej noc, Súkromné, Nezaradené
To, čo sa okolo Mariana Kotlebu deje v médiách a na internete, je ešte horšie, ako jeho samotné zvolenie za župana. Je to hysterický vreskot okolo následkov, a pokračujúce mlčanie o príčinách. Aby sme si úplne rozumeli, zvolenie Kotlebu za banskobystrického župana nie je nič iné, len výsledok mnohoročného mlčania o kriminálnej, parazitujúcej a zahanbujúcej existencii tzv. cigánskych osád. Keby kandidoval v Košickom alebo Prešovskom VUC, stal by sa županom tiež.
Stáva sa vražda rasistickou už len tým, že obeť a páchateľ majú inú farbu kože? Prečo je zverejňovanie etnicity páchateľa nekorektné, ale zverejňovanie etnicity obete také dôležité? Ak obeť a páchateľ nemajú rovnakú farbu, reakcia spoločnosti je tak hysterická, že sa priami účastníci musia za hlavu chytať.
Prečo je na kandidátkach politických strán tak málo Rómov, pýtajú sa pobúrene pobúrení ľudia. Kto nám teraz vyrieši rómsky problém? Ak by títo nedostatkoví kandidáti mali prispieť k riešeniu toho, čo je známe ako „rómsky problém," mali by to byť najmä Slováci a Maďari, lebo tých je medzi Cigánmi viac ako Rómov.
Pri Plaveckom Štvrtku stojí osada, nelegálne postavená v ochrannom pásme plynovodu. Ide o tzv.čierne stavby. Starosta obce chce vyzvať majiteľov, resp.obyvateľov týchto obydlí k ich zbúraniu a ak neposlúchnu, dá ich zbúrať on. Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák si myslí, že by pomohlo viac ochoty zo strany samosprávy. Viac ochoty k čomu, pán splnomocnenec? K porušovaniu zákona?
Nedávno sme sa s kamarátom bavili o tom, či sa Róm môže vzdať svojho rómstva a stať sa napr. Slovákom. Tmavej kože sa určite nezbaví, ale tú má napríklad aj Fredy Ayisi a predsa je Slovák. Ak sa syn černocha alebo Vietnamca môže stať Slovákom, prečo by sa ním nemohol stať syn Róma? Zbytočná úvaha? Tak sa na ňu pozrime zbližšia.
Múdre hlavy na Slovensku sa pretekajú v ostrom odsudzovaní betónového múru, ktorým obecné zastupiteľstvo v sabinovskej obci Ostrovany oddelilo rómsku osadu od dediny. Múdre hlavy pobúrene očervenejú, spomenú berlínsky múr a segregáciu, potom si do pressa prilejú trošku smotany a ustarostene sa zadívajú z prítmia kaviarničky na pulzujúci život bratislavského korza. Zatiaľ tam v Ostrovanoch nejaká dôchodkyňa premýšľa, že si dá vypíliť orechy v záhrade, aby Rómovia nemali dôvod k nej chodiť. Nie som objektívny, ja viem. Som nasratý.
Keby zo dňa na deň zo Slovenska zmizla polovica rómskej populácie, teda asi 190 000 ľudí (z odhadovaného počtu 380 000), je teoreticky možné, že by to nijako neovplyvnilo takzvaný rómsky problém, dokonca je možné, že by to ledva ovplyvnilo takzvanú rómsku kriminalitu. Prečo? Pretože my nemáme rómsky problém, ani rómsku kriminalitu. Náš problém je inde. Je v koncentrácii 150-tisícovej rómskej spodiny v 600 drobných getách, v ktorých nevládnu zákony SR.
Rómovia, hrdý národ, ktorému zobrali v mnohých štátoch identitu, Rómovia, ktorí nemajú svoj štát a putovali za svojim šťastím vekmi, deti vetra, spevu, radosti. Nie, nechcem vás vytočiť, toto nie je myslené ako provokácia. Tie slová povedal Čaplovič a ja ho len citujem. Čaplovič, dieťa vetra, spevu a radosti, ktorý má na Slovensku riešenie problému Rómov na starosti. Ktorý je presvedčený, že v mnohých oblastiach riešenia situácie Rómov môžme byť vzorom pre ostatné štáty. Ktorý, samozrejme, žije na Marse a o situácii na Zemi má len hmlisté a sprostredkované informácie.
Nedávno som napísal článok o cigánskych osadách. Malý úvod, kým sa pustím do pokračovania: Na Slovensku žije (odhadom) do 400 000 Rómov, z nich približne 130 000 v izolovaných osadách a komunitách (romovia.vlada.gov.sk). Len v Prešovskom kraji je 250 osád. Táto čierna diera ročne pohltí stovky miliónov korún, do roku 2013 tam potečie viac ako miliarda ročne. K tým peniazom dve poznámky: naše sú len čiastočne, väčšina z nich je z eurofondov (ktoré sú tiež naše len čiastočne) a - čo je dôležité - väčšina z nich sa k svojim adresátom nikdy nedostane. Inými slovami, slovenskí Cigáni ani len netušia, koľko peňazí sa na "nich" míňa.
Pri pozorovaní cigánskych osád na východnom Slovensku ma - nemôžem si pomôcť - opantáva jediný pocit: rasizmus. Ako inak nazvať to, že jedinú cestu k zlepšeniu vidím v zadefinovaní si tohoto etnika ako neschopného a neochotného pomôcť si v štandardnom politickom prostredí, ergo menejcenného? Súc laikom v sociológii, predsa len ako dotknutý subjekt cítim potrebu obhájiť svoj rasizmus. A že vo vzťahu k Rómom rasistom som, o tom už, bohužiaľ, nemám pochybnosti.
Nebudem tu rozoberať, ako a kto by mal riešiť problémy rómskych osád. To som neriešil ani v prvej časti tohto článku. Chcem len vysvetliť to, čo som – súdiac podľa diskusie – zanedbal.
tak by sa dal pochopiť zdanlivo nevinný názor, ktorý je na Slovensku rozšírený ako mor. Prednedávnom (už to bude nejaký ten piatok, ale je to večne aktuálne) som sa s ním stretol znova na Spiši na akomsi občianskom fóre. Ten názor znie:
