Času je málo Zoznam autorových rubrík: jednohubky, názory, príbehy, Berky Jariabok, Cirkev Svätej Tácky, Zalužany, časovaná bomba, na slovenskú nôtu, rozprávky z tisíc a jednej noc, Súkromné, Nezaradené
Dve veci ma strašne štvú na tomto Slovensku – voliči tej primitívnej svoloče, ktorá nám teraz vládne, a voliči opozície, ktorí sa medzi sebou hádajú od svitu do krvi. A teraz ukazujem krivým prstom aj (hlavne) na seba.
V zdraví sme oslávili 2016.narodeniny Ježiša, je načase naliať mu čistého vína. Veď už je na to dosť veľký. Priam starý.
Hádam by bolo načase trochu ubrať plynu a emócií z tých článkov a statusov o imigrantoch a pridať trochu racionality, alebo, ako hovoríme my, Zalužanci, ra... onô.
Považovať imigrantov a´priori za dobrých je rovnako hlúpe, ako ich považovať za zlých. Napísať „som za“ je rovnaká kravina, ako napísať „som proti“. Je to podobné, ako napríklad s ťažbou dreva.
Je veľmi ťažké napísať niečo o Ukrajine a nevyprovokavať tým iracionálnu diskusiu. Je to priam nemožné, keď máte na srdci aj výhrady voči demonštrantom.
Dnešný komentár Lukáša Filu Proti násiliu, má, podľa mňa, niekoľko hrubých chýb. Pre tých, ktorí nie sú v obraze, stručné zhrnutie: objavilo sa video (linka v článku), na ktorom skupina holohlavých neonacistov zo súkromného kartárskeho klubu brutálne napadla majiteľa susedného baru a jeho hostí. Takéto útoky robili opakovane. Polícia za 16 týždňov nebola schopná ničoho, hoci tváre útočníkov sú na videu jasne viditeľné.
Súťažná otázka: Do ktorého roku by ste datovali tento výrok: Svätožiara a kríž na minci sú neprípustné symboly. a) 1950, b) 1980, c) 2012. Na žiadosť Európskej komisie a (údajne) aj niektorých krajín EÚ zmenila Slovenská národná banka podobu pripravovanej pamätnej mince a Cyrila a Metoda na nej pripravila o svätožiaru a kríže. Čo nám môže byť úplne ukradnuté, pretože nominálna hodnota mince tým nestratila nič, zberateľská narástla. Mne, ako neveriacemu klampiarovi to môže byť ukradnuté dvakrát. Ako občanovi členskej krajiny EÚ mi to však jedno nie je.
V stredu večer sa na križovatke v Košicicach zrazili dve autá. Jedno sa snažilo prejsť na červenú, narazilo do druhého a odhodilo ho smerom na ženu, ktorá stála s kočíkom uprostred cesty. Nehodu neprežila. Čo robila uprostred cesty?
A už vás mám plné zuby, vy siesta jedna peloponézska! Už vtedy som sa čudoval, keď som bol u vás na dovolenke. Reku, kto v tomto štáte pracuje? Veď oni len spia, pijú a tancujú! A tu ich máš - deväťdesiat platov za rok, do dôchodku pomaly už pred narodením, dovolenka častejšie ako menzes a keď im barman blikne svetlami a ohlási koniec flámu, tak sa ešte búria! Čo sme videli keď bankrotoval Island? Hrdý a húževnatý národ, ktorý od hanby hádam ani nespal. A Gréci? Otázka dňa: Keby sme sa pozreli do zrkadla, na koho by sme sa viac podobali?
Boh určite nie je ješitný gašparko, ktorý urazene trucuje na oblakoch zakaždým, keď sa nejaký Paľo, Ďuro alebo O'Brian potkne o skalu a povie: Ktorý magor vymyslel skalu, doboha!" Kto zneužije meno Boha k tomu, aby sa pasoval za jeho ochrancu, je rúhač ako hrom a po schvalení takéhoto zákona by mal byť prvý postavený pred súd. Niežeby som bol veriaci, ale ani futbalista nie som a neberie mi to právo zaujímať sa o futbal.
Dvaja burani si zaplatili mediálny priestor a boli tak neskutočne trápni a hlúpi, že bolo ťažké nesledovať ich. Necítim potrebu začať článok vysvetlením, kto sú Mojsejovci, pretože správne predpokladám, že to každý vie. Nespomínam si, že by som niekedy stretol človeka, ktorý by ich nepoznal, alebo ktorý by ich mal rád, či si ich, nedajbože, vážil. Veru tak, dvaja trápni šašovia, ktorí sa radi predvádzali v takom oblečení, ktoré by si súdny človek neobliekol, ktorí mali dom zariadený tak neskutočne gýčovo a snobsky, že by v ňom našinec dostal hnačku. A ešte stále ich meno v titulku znamená takmer na všetkých portáloch - vrátane sme.sk - vysokú čítanosť. Lenže teraz nie preto, že by sme boli zvedaví, akú hovädinu zase vypotili. Teraz preto, lebo nás fascinuje Braňove nešťastie a Norin cynický vstup do ponúknutého mediálneho priestoru.
Až tu, v Košiciach, cítim, ako sa vám otvárajú zdravotné karty vo vreckách. A just si to napíšem! Cigarety, ó, spomienka na vás ma stále šteklí v podbrušku. Vzhľadom na to, čo sa zo mňa bez vás stalo, by som mal skôr napísať „ v podbachore, aký nemá páru". Už dlho, predlho nefajčím a nechystám sa začať, ale spomínať neprestanem. Veď z čohože už má mať našinec radosť, ak nie z cigariet, piva, pálenky, alkoholu, manželky, detí, práce (:D), hríbov, priateľov, televízie, kníh, novín, prechádzok, sledovania futbalových a hokejových zápasov v krčme Garáž pri mlynskom náhone, voľakedy to bolo pôvodné koryto Hornádu, potom Hornád odklonili, návštev u Ivana Riasa, spojených s aktívnou degustáciou liehových nápojov, manželku a deti som už spomínal?, určite úplne vpredu, čo? lebo tak to má byť, výletov po Slovensku, práce v záhrade, varenia (práve som naložil hermelín: baranie rohy, provensneviemaké korenie, cibuľa, cesnak, olivy, čierne korenie, paprika, olivový a slnečnicový olej, darmo sa vytešujem, zožerú ho rodinní priatelia Beata s Marianom, boha im.) A z dobrého tabaku, samozrejme. A ešte z kyslej kapusty.
Keď som doteraz skoro ráno vstal a pustil sa s chuťou do práce (len žartujem, samozrejme), mohol som si na plné hrdlo, dokonca aj na úrade, zakričať: Ranní ptáče dál doskáče! Ale čo teraz, po novom jazykovom zákone? Aký je slovenský ekvivalent tejto ľudovej hlúposti? Rané vtáča... Čo?!
A tento pokus myslím vážne, na rozdiel od toho posledného. V decembri moje nefajčenie trvalo tak dlho, ako erekcia duba letného. Lenže tentokrát som zaplatil 60 eur a čo? Nefajčím. Bol som s kamarátmi na pivo, húlili okolo mňa ako Irokézi a ja som sa len chápavo usmieval. Bez absťáku!!! Toto je metóda ako prasa. Prasačia metóda, ako hovoríme my, pleps, prasacia, ako hovoria oni, high-plebs.
Pubertiak, ktorý od Orangeu dostal permanentku do posiľňovne, sa stretol s primátorom mesta Martina, ktorý má prasací rypák veľký ako nákladiak. Spoločne oslovili okoloidúcu paniu, ktorá viedla na vôdzke psa a v ruke mocne, hoj mocne, trímala denník Zme - tie pravé noviny. 2500 jazykov na svete čelí zániku. Mnohé preto, lebo sú nahrádzané silnejšími. Slovenčina medzi ne rozhodne nepatrí a preto sa jazykovedci rozhodli chrániť ju pred vnútorným nepriateľom.
Ľudia si o ňom hovoria, aký je to fasa chlap, bohatým berie a chudobným dáva a pritom je to obyčajný lupič, ako jeho veľký vzor, t.č. na pravde Božej. Ale jedno mu uprieť nemožno - je to najpopulárnejší politik na Slovensku, jeden z najpopulárnejších a najdôveryhodnejších, akých sme kedy mali. Či sa nám to páči, alebo nie. Toľko prieskumy verejnej mienky a výsledky volieb. Teraz máme po prvýkrát počas jeho krivovlády reálnu možnosť dať mu elegantnú facku a stlačiť ho k zemi. "Stačí" poraziť Gašparoviča. Bola by to prvá veľká Ficova prehra. Politická neistota by bola jeho arogantnému egu viac ako prospešná.
Pôvodne som plánoval, že v perexe spomeniem zopár prípadov strieľania a násilia v školách. Našiel som ich však na nete tak veľa, že sa mi odnechcelo ich spomínať ešte aj v článku. V záplave príbehov o detských kovbojoch som si všimol jedno - nestrieľajú po sebe na diskotékach, futbalových tréningoch, supermaketoch, alebo doma. Strieľajú v školách. K barmanovi na diskotéke si pätnásťročný zmrd nedovolí to, čo si dovolí v škole k učiteľke (alebo učiteľovi, budem hovoriť o učiteľkách, mysliac tým obe pohlavia). A prečo si dovolí učiteľku vyťahať za vlasy? Nie preto, že je fyzicky slabšia, to by ťahal za vlasy každého tretieho človeka na ulici. Ani preto, že nema záujem o vzdelanie, to by ju jednoducho len ignoroval. Viete, prečo si pes s obľubou líže gule? Pretože MÔŽE!
Rozprúdila sa nám tu diskusia o ateizme a viere (Pietruchová, Lettrich), ale keďže sa nemôžem pridať k žiadnej strane, tak si svoju stranu vytvorím. Ja napr. neverím v existenciu Boha, ale nepopieram, že existuje. V tom nie je rozpor. Neverím v existenciu mimozemských civilizácií, ale nepopieram, že existujú. Aby som veril, potrebujem dôkaz. Aby som neveril, stačí mi absencia dôkazu. Veriť v Boha by pre mňa znamenalo zahodiť pochybnosti a začať veriť v iracionálne subjektívne presvedčenie.
Jeden zločinec podviedol druhého, ten ho udal a súd mu prisúdil náhradu škody. Za to, že sa im chystaný zločin nevydaril. To, že som takto pochopil kauzu košického viceprimátora Čuňa, je zrejme následok úrazu hlavy, ktorý som utrpel v ranom detstve. Lebo senát Špeciálneho súdu to videl inak.
Oproti Santa Clausovi má Ježiško jednu nepopierateľnú výhodu - nemá telo a preto sa v jeho mene ľudia nemusia hádať. Toto treba uznať aj moslimom. Mohameda nesmú znázorňovať a preto sa dodnes nevie, či to bol chlap ako hora, alebo len nejaký 90-kilový chriašteľ. Ale vráťme sa k Santa Clausovi. Môže ním byť černoch alebo žena? Alebo dokonca černoška? S prihliadnutím na fakt, že je to Američan, tak najpravdepodobnejším profilom Santu v najbližších rokoch je homosexuálna nezamestnaná černoška, ktorá trávi voľný čas ochranou veľrýb.
