Ján Babarík
Protestujme proti opozícii
Dnes čelíme inému Ficovi ako bol ten v roku 2018. Tomuto Ficovi dýchala na krk basa a on už len tak lacno necúvne.
Času je málo Zoznam autorových rubrík: jednohubky, názory, príbehy, Berky Jariabok, Cirkev Svätej Tácky, Zalužany, časovaná bomba, na slovenskú nôtu, rozprávky z tisíc a jednej noc, Súkromné, Nezaradené
Dnes čelíme inému Ficovi ako bol ten v roku 2018. Tomuto Ficovi dýchala na krk basa a on už len tak lacno necúvne.
Liberál alebo fašista? Zdá sa, že sme leitmotív blížiacich sa volieb zdegradovali do vojny týchto dvoch pojmov. Akoby sme stratili schopnosť normálne si vynadať.
Napriek závažným kriminálnym kauzám, ktoré priamo ohrozujú budúcnosť štátu a jeho obyvateľov, sa koaličným gaunerom úspešne darí diktovať banálne (v tejto dobe a v tejto situácii) predvolebné témy, ktoré opozícia nemôže vyhrať.
V zdraví sme oslávili 2016.narodeniny Ježiša, je načase naliať mu čistého vína. Veď už je na to dosť veľký. Priam starý.
Posledné teroristické útoky v Európe - Nice, Ankara (Ankara v Európe? No toto...), Brusel, Paríž - rozpútali, celkom pochopiteľne a oprávnene, verejnú diskusiu plnú emócií. Názory sú buď protiislamské, alebo protinásilné.
Hádam by bolo načase trochu ubrať plynu a emócií z tých článkov a statusov o imigrantoch a pridať trochu racionality, alebo, ako hovoríme my, Zalužanci, ra... onô.
V deväťdesiatych rokoch sa slušný človek hanbil vysloviť slová s koreňom „národ“, alebo prihlásiť sa k niečomu národnému. Neskĺznime opäť ku korekciám svojich názorov len preto, lebo sa nimi oháňajú (aj) dementi.
Považovať imigrantov a´priori za dobrých je rovnako hlúpe, ako ich považovať za zlých. Napísať „som za“ je rovnaká kravina, ako napísať „som proti“. Je to podobné, ako napríklad s ťažbou dreva.
Prijať imigranta je ako adoptovať dieťa. Musí to byť dobrovoľne a navždy, inak je to podraz pre nasledujúce generácie.
Voliť Kisku preto, aby sme zabránili vláde jednej strany, je nezmysel. Treba ho voliť preto, lebo je po všetkých stránkach za prezidenta vhodnejší ako Fico. Čo, ostatne, nie je až také veľké umenie. Vhodnejší som napríklad aj ja, ale aj Nocko, Džony, Pipíšik, Kvído, Bajbo, Džouzi, Komisár, keď na to príde, aj mnohí iní Zalužanci. Dokonca aj v Sušanoch by sa dakto našiel.
Je veľmi ťažké napísať niečo o Ukrajine a nevyprovokavať tým iracionálnu diskusiu. Je to priam nemožné, keď máte na srdci aj výhrady voči demonštrantom.
Dnešný komentár Lukáša Filu Proti násiliu, má, podľa mňa, niekoľko hrubých chýb. Pre tých, ktorí nie sú v obraze, stručné zhrnutie: objavilo sa video (linka v článku), na ktorom skupina holohlavých neonacistov zo súkromného kartárskeho klubu brutálne napadla majiteľa susedného baru a jeho hostí. Takéto útoky robili opakovane. Polícia za 16 týždňov nebola schopná ničoho, hoci tváre útočníkov sú na videu jasne viditeľné.
„Fica nemôže poraziť žiadny pravicový kandidát. Môžu ho poraziť len pravicoví voliči," licituje dnešná Pravda sabinovského evanjelického politológa Berkyho Jariabka. K rozhovoru sa pripája nevesta Anna, dcéra Mária, synovia Michal a Jaroslav a milujúce vnúčatká Alex, Alexka, Max, Vaneska, Sabinka a Onur. Onurko.
To, čo sa okolo Mariana Kotlebu deje v médiách a na internete, je ešte horšie, ako jeho samotné zvolenie za župana. Je to hysterický vreskot okolo následkov, a pokračujúce mlčanie o príčinách. Aby sme si úplne rozumeli, zvolenie Kotlebu za banskobystrického župana nie je nič iné, len výsledok mnohoročného mlčania o kriminálnej, parazitujúcej a zahanbujúcej existencii tzv. cigánskych osád. Keby kandidoval v Košickom alebo Prešovskom VUC, stal by sa županom tiež.
Na pozvanie banskobystrického VÚC prišiel včera do mesta pod Urpinerom síce neznámy, ale o to slávnejší kunsthistorik Berky Jariabok z Lomu nad Rimavicou. Objasnil záhadu, ktorá nám v posledných dňoch toľme drása ten náš povestný slovenský politický vkus: Ako sa Kotleba mohol dostať nieže do druhého, ale vôbec do nejakého kola!
Medzi opozičnými voličmi sa stalo dobrým zvykom nadávať na opozíciu. Ako sa hádajú v parlamente, kydajú navzájom na seba v tlači a saranča Smer nás tu zatiaľ obžiera až po holú kosť. Pes (či skôr mastodont) však nie je zakopaný len v rozhádaných politikoch. Včera v televízii TA3 ho pomenoval trnavský politilóg Berky Jariabok: Opozícia nemôže spolupracovať. Išla by tým predsa proti vôli svojich voličov.
Na kruhy v obilí sme si už pomaly aj zvykli. Vysvetľujeme si ich rôzne, každý po svojom. Najznámejšou teóriou je zrejme ich mimozemský pôvod. Skeptici ich považujú za výtvor študentov dizajnu, podľa najnovších teórií je za nimi besnenie geneticky modifikovaných fretiek, ktoré MI5 vypúšťa na polia, aby na nich vytvárali obrazce pre budúce vojenské využitie. Tajomné obrazce sa však nemusia objavovať len v obilí. Košice sú rodiskom nového fenoménu, pre ktorý sa sotva kedy nájde toľko jednoduchých vysvetlení.
Nelichotivý článok o Slovensku v maďarskom týždenníku Népszabadság sa v európskom priestore stal len ďalším kamienkom v našej pošramotenej mozaike. Slovenské médiá ho obišli s vlažným záujmom. Dalo by sa dokonca povedať – a bolo by to presnejšie – s vášnivým nezáujmom. Avšak v ostatných krajinách Európskej únie vyvolala reportáž popredného maďarského reportéra Berkyho Jariabka (pochádza z Modrého Kameňa, preto to priezvisko) pochybnosti o Slovensku a jeho mieste v Európe.
Nie som ani ekonóm, ani prognostik, dokonca neviem ani zvárať nerezové plechy. Napriek tomu si dovolím nemať strach z demografickej budúcnosti Slovenska. Čím nás strašia: Do roku 2030 nám počet dôchodcov narastie zhruba o pol milióna. Počet ľudí v produktívnom veku zrejme nepodrastie. Kto tým dôchodcom zarobí na dôchodky? A toto je problém, ktorého sa máme báť už teraz. Uniká mi súvis medzi počtom ľudí v produktívnom veku, počtom dôchodcov, rokom 2030 a katastrofou. Vysvetlím prečo.