Začnem tým, ako Ďula Obročník kričal cez plot na Tóna Jankove: „Tóno, hybaj mi pomôcti preteihnuti miešašku!“ (Poď mi pomôcť pretiahnuť miešačku.)
Tóno na to: „Pojeb si ji sám!“ (Pretiahni si ju sám.)
Keď už som sa nechtiac (hohoho!) dostal k sexu, spomeniem ešte jedno hlásenie obecného rozhlasu: „Žene, kotrie sa už urobeli v repe, nak tájdu do kukurice, čaká ich tan agronóm.“
V krčme sedel Kamil Séleš, pred sebou mal pivo a borovičku (To my tam máme celkom radi.) Prišiel k nemu Majo Vargic a vraví mu: „Kamil, zoberen ti borovišku?“
„Právda, zober!“ povedal Kamil v radostnom očakávaní. Na to Majo zobral jeho borovičku a lupol ju do seba.
Sedeli sme raz v šatni a prezliekali sa na futbalový zápas. Prišiel Kremeň s monoklom ako prasa, postavil sa doprostred a vraví: „Chlapi, neviete čo sa mi včera stalo?“ Ten istý Kremeň (asi, neviem isto, či to bol on, nepamätám si veľa, lebo... Spomínal som už, že tam máme radi borovičku s pivom?) sa raz pred futbalom rozčuľoval, že deň predtým stratil v krčme 500 korún. „Ty chuj,“ vravíme priateľsky, „veď si ich prepil.“ Kremeň sa rozžiaril. „No chvalabohu, už som sa zľakol, že som ich stratil.“
Mali sme v krčme legendárneho krčmára Lumpa. Nebol celý život krčmár, pamätám sa, že za mlada bol dieťa. Raz v noci sa poobzeral po svojej plnej krčme, plnej bratskej lásky a strachu z manželiek a nadšene zreval: „Chlapi! V krčme je lepšie ako na svete!“
Mám toho viacej nachystaného, ale nechce sa mi písať. Ráno vstávam do práce, nebudem si teda robiť násilie. Len pripomínam, že Hrnčiarske Zalužany sú necelé štyri kilometre na sever od Oždian . Nemôžte ich minúť, je tam veľký kostol a pred ním fúrik naložený tekvicami. Aspoň posledne tam bol.
