Človek, ktorý sa vymaní spomedzi tých, ktorí nemajú úctu k vzdelaniu, práci a iným ľuďom, ktorí často a možno aj radi kradnú a nezriedka smrdia ako prasce (sú známejší ako tzv. rómsky problém) už nemá byť s touto skupinou ničím spájaný. Preto mi vadí, keď sa tomu aj oficiálne hovorí rómsky problém. Samotný fakt, že je niekto Rómom, neznamená a priori že s ním máme problém. A už vôbec to neplatí v prípade človeka, ktorý síce je čierny ako uhoľ a ctitelia ho volajú Dežko Berky, ale vyrastal v poriadnej rodine a žije slušným životom. Nech mi nikto nehovorí, že takí nie sú. Pochádzam od Rimavskej Soboty a poznám ich dosť na to, aby som vedel, o čom hovorím. Mám medzi nimi aj kamarátov a bývalých spolužiakov a takýto článok im dlhujem. Tebe, Ondro Žigmund, za to, že sme sa v detstve mlátili a kradli drevené jahody, tebe, Dano Gonda, predseda našej triedy, tebe, Lali, ktorý si nedávno umrel, aj bratom Čonkovcom, ktorí sa s nami neožierali v krčme, pretože sa doma učili.
Ako sa má cítiť Róm, ktorý sa vymanil z dehonestujúceho prostredia osád, keď za ním niekto príde a povie mu choď tam a agituj, sú to tvoji ľudia, tvoja krv. Nech tvoje deti vidia, kde majú korene.
Ja tvrdím - nie sú to jeho ľudia. Jeho povinnosti voči nim sú také isté, ako moje - a teda žiadne.
Vravím teda ešte raz - nič také, ako rómsky problém neexistuje a slušný Róm nepatrí do problémovej skupiny ani len svojim tieňom.
