Až takveľmi ho zase nemením. Stále si myslím, že Kosovo nemohlo zostať súčasťouSrbska a je dobré, že ňou nie je. Nielen pre srbské čistky z konca 90-tychrokov, ale aj pre násilnosti, ktoré im predchádzali, alebo aj pre albánskedemonštrácie v marci 2004, kedy zahynulo 19 ľudí a viac ako 900 bolo zranených.Albánci vtedy zničili 29 pravoslávnych kostolov a kláštorov nevyčísliteľnejhodnoty a za dva dni vyhnali z Kosova asi 4000 Srbov. Z faktického hľadiska savšak nezávislé Kosovo len zaradilo medzi ostatné štáty niekdajšieho východnéhobloku, ktoré sa osamostatnili. Niektoré to stihli hneď a pokojne, niektoré,neskôr, niektoré vojnou. Posledným bola Čierna Hora v roku 2006, teraz Kosovo.Argument, že Kosovo je srbské územie, je vetchý. Žiadny národ v Európe neobývaúzemie (resp. len územie), ktoré mu odjakživa patrilo. Ale o tomto som nechcel.
KosovskíAlbánci ma začínajú štvať. Naliali "sme" tam už tri miliardy eur,ďalších 1,5 mld je na ceste (tentokrát už bez slovenskej účasti) a v Kosovepodľa informácií dostupných na internete tieto peniaze nevidno a predpokladám,že v Srbmi obývaných častiach ich ani vidno nebude. Zazlievam kosovským úradom,že nie sú schopné, resp.ochotné poskytnúť rovnocennú štátnu ochranu a podporusvojej srbskej menšine a srbským historickým pamiatkam na svojom území. Rovnakoim zazlievam, že keď za sebou zacítili ochrannú ruku Európy a Ameriky, pažravosi zo Srbska stiahli aj okresy, v ktorých takmer nežijú. Preto je dobré otáľaťs uznaním a netreba im to prehnanou ústretovosťou uľahčovať.
Dostávam saešte k jednému ALE. Keď doma obedujeme niečo voňavé, náš pes príde ku stolu sbeznádejným výrazom a čaká. Keď nič nedostane, rozbehne sa ku dverám a rozbrešesa na imaginárneho nepriateľa. Potom sa vráti s výrazom "vidíte, ako vásstrážim? Dajte mi niečo!" Takéto mi pripadá správanie slovenskej vlády,keď za neuznaním Kosova vidí ochranu územnej celistvosti Slovenska predMaďarskom. Územná celistvosť Slovenska nie je ohrozená a žiadny relevantnýsvetový alebo európsky hrač na zmene tohto stavu nemá záujem. Víkend som strávilv Maďarsku, ďaleko na juhu, na medzinárodnom festivale halászlé. So svojim"nemtudom maďarúl, Slovák" som sa tam pri stánkoch s pivom, vínom amäsom cítil tak bezpečne a dobre, ako sa len človek môže cítiť. Z tohto mráčkanám veru problémy nezapršia. Tým jednotlivcom, ktorí majú záujem o zmenuslovensko-maďarských hraníc nepomôže Kosovo, ale psychiater aleboprotialkoholické liečebne. Tieto malomocenské mindráky si musíme vyriešiť doma.Maďarsko nás má na saláme. Naši nacionalisti ich tam nezaujímajú a nás by maliprestať trápiť všelijaké maďarské gardy. Ak ešte raz predstaviteľ slovenskejvlády spomenie v súvislosti s Kosovom Maďarsko, tak už skutočne uverím tomu, ženám vládnu hladní, podlízaví psi.
Kosovozačne 18.júla vydávať vlastné pasy. Naša vláda ich odmietla uznať. Čo sa pasovtýka, musím sa priznať, že mi je to jedno. Mám iné starosti.
