Veru tak, vzdychol som si po telefonickom rozhovore s Berkym Jariabkom, všetci sa priživujú na cudzom nešťastí ako novinárske hyeny, len vládne strany majú vpitchy. Kádeháci, tí lakomí netrebáci, dali 17 000 eur a sľúbili ďalšie peniaze. Figeľ aj prvý plat. SDKÚ po dedinách porozdávala čerpadlá a prisľúbila peniaze, Maďari robia zbierku, kadečo vymýšľajú tí zúfalí opozičníci v márnej snahe zapáčiť sa. A načo? Veď slávny sociálny SMER neurobil nič a aj tak ho ľudia milujú. Práčka im pláva po kuchyni, sliepky kotkodákajú na povale, ale oni činovníkom SMERu ďakujú, lebo ostali v centrále, aby nezavadzali pri jarných prácach.
Berky Jariabok, toho času už v base za rúhanie proti potomkom starých Slovákov, mi nežne grgol do uška tento pôvabný odkaz: „Opozícia rozdáva postihnutým svoje, SMER sa chváli tým, čo rozdáva vláda. Jano, ak ma popravia, povedz všetkým ľuďom dobrej vôle, že kto dáva zo štátneho, dáva z peňaženiek všetkých. Keď niečo podporí vláda, robí tak z peňazí tvojich, Mikloša, Zmajkovičovej, Lipšica, dokonca aj Kozlíka! A aj z peňazí tvojej dcéry Drndy a syna Ôkraka. Ale aby sa politická strana bila do svojich zlodejských boľševických pŕs pri rozdávaní štátnych peňazí, to som ešte nevidel!" povedal mi Berky Jariabok, ktorý zjavne nemá viac ako dvadsať rokov, inak by to predsa musel vidieť.
Toto po sebe zanechal Berky Jariabok, toho času po neúspešnej smrti.
