Írsky zákon o rúhaní totiž ovplyvní aj nás. Či už s tým prídu naši katolíci alebo nie, tento zákon Európanom vyrval z ruky jedného tromfa - svetskosť. Oddelenie náboženstva od politiky. Keďže viera v Boha je dobrovoľná, rovnako aj neviera v neho, nemôže byť trestaná neúcta. Rúhanie nie je bežná kriminalita. Viete aký je rozdiel medzi týmito dvomi výrokmi? 1. Kresťania sú magori. 2. Boh je magor. Rozdiel je prostý - zatiaľ čo prvý výrok hanobí ľudí na základe ich viery (čo je trestné už dávno), druhý výrok nemá obeť. Boh by musel prísť na súd a potvrdiť, že som ho svojim názorom urazil. Alebo by jeho právny zástupca musel hodnoverným spôsobom dokázať jeho existenciu a následne traumu, ktorú som svojou urážkou tejto bytosti spôsobil.
Írska cirkevná lobby sa pokúsila o niečo šialené - zaviesť do právneho systému povinnú úctu, resp.rešpekt nielen k ľuďom, ktorí veria, ale aj k objektu ich viery. Nie je vari vrcholom rúhania vnímať konanie nás, neveriacich, očami Boha? Nie je zákon o rúhaní presne to, čo zazlievame moslimom? Len namiesto noža pod krkom alebo výbušniny sa v tomto prípade trestá eurami. (Napríklad takej Svätej Tácke môžete nadávať ako len chcete. Jej je to jedno. Pravé božstvo ľudia uraziť nevedia.)
Ak Boh existuje, ak skutočne existuje, ak je na svete niečo ako Božia vôľa, určite to k svojej existencii nepotrebuje veriacich. Ale ak Boh vznikol vďaka cirkvi a preto potrebuje k prežitiu jej ochranu, tak nie je Bohom, ale dielom a namiesto zákona o rúhaní postačí aj zákon autorský.
