Výhovorka na akési zákony - hoc aj ústavné - nie je namieste. Žiadny zákon EÚ alebo SR nezakazuje používanie kresťanských symbolov na historických obrazoch, ikonách, sochách. Rovnako nič zákonné nebráni publikovaniu takýchto obrázkov. Tak, ako je normálne uverejniť fotografiu Hitlera s hákovým krížom, fotografiu pápeža s kresťanskými symbolmi, ajatoláha so symbolmi islamu a futbalistu s mejkapom, je normálne uverejniť aj obrázok tisícstoročných bardov so symbolmi, ktorým verili a za ktoré by - ako aj ostatní vyššie spomenutí - vedeli aj umrieť. Samozrejme za predpokladu, že sa k odkazu týchto bardov hlásime. Ak majú byť na slovenskej pamätnej minci, nech sú tam tak, ako ich poznáme.
Kresťanstvo, aj napriek nepopierateľným zverstvám, ktoré vo svojej krátkej histórii napáchalo, je v súčasnosti právom považované za mierumilovné náboženstvo. Na jeho základoch stojí celá EÚ a sú to základy dobré, lepších na svete niet. Nikde inde nie je tak málo hladu, zločinu a utrpenia, ako v krajinách, ktoré vyrástli z kresťanstva (a včas prešli od vazalstva k symbióze). Toto uznávame aj my, neveriaci psi z Hrnčiarskych Zalužian, okres Poltár, toho času z Kavečian, okres Košice I. Nepoznám žiadny racionálny dôvod symboly kresťanstva zakazovať.
Európska únia a najmä Európska komisia začínajú mať zvrhlú predstavu o slobode a tolerancii. Zahmlievať, skrývať, ustupovať, neuraziť. Toto nie je tolerancia, toto je patologická zbabelosť, faloš a submisia. Alebo, ako hovoríme my, Zalužanci, cesta do pekla. A čo ma najviac štve, Slovenská republika bez slova stiahla chvost a s ním aj nás do tejto hlúpej hry na korektnú Európu.
