Nepopieram holokaust, len chcem, aby som mohol, keby som chcel

Veru, pravdu má. Nie je to jednoduché s tými holokaustami, čo sme za posledných 5 000 rokov spáchali. Ale inde smerujem. Predstavme si, že vyhlásim, že plynové komory v nacistických koncentračných táboroch možno neboli a ak boli, možno ich nebolo tak veľa. Spáchal som trestný čin, hoci som nespochybnil množstvo obetí, ani som nezľahčoval ich beštiálne vraždenie nacistami. Ale ak poviem, že Turci Arménov nevyvražďovali, len im odstavili teplú vodu a Arméni so svojimi nekresťanskými hygienickými návykmi to neprežili, tak sa mi nestane nič. Alebo poviem, že v Rwande sa len pár čiernych domorodcov pobilo papekmi a Kanaďania následne zopár z nich bezbolestne usmrtili injekciami, aby mali štatistiky, tak sa mi tiež nestane nič. Pritom je v posledných dvoch výrokoch toľko cynizmu a trestuhodnej hlúposti, že každého súdneho človeka strasie. Len by ma za tie výroky považovali za debila, ale na to sa dá zvyknúť. Československá delegácia bola na návšteve Sovietskeho Zväzu, Nikita Chruščov ich sprevádzal po poliach, kde ho kolchozníci nadšene zdravili. „Tí vás musia mať radi, súdruh generálny tajomník," netajili sa svojim obdivom československí súdruhovia. „Veru musia, musia," netajil sa pohnútkami kolchozníkov súdruh Chruščov. Úctu, resp.pietu k obetiam genocíd a vraždenia musí človek cítiť buď dobrovoľne a úprimne, alebo vôbec. V tomto má Lipšic pravdu. Kto povie, že v koncentračných táboroch umrela len polovica ľudí z počtu, ktorý sa bežne uvádza a aj tí len následkom pracovných úrazov, nech pokojne odíde a ďalej sa venuje svojej práci hlavného účtovníka v mäsokombináte. Nikoho neurazil, nikoho nenavádzal k spáchaniu trestného činu, len je trochu hlúpy. Ak povie, že tých ľudí nebola škoda, veď to boli väčšinou Židia, nech ho stihne zaslúžený trest. Avšak nie za popieranie holokaustu, ale za za iné, skutočne trestné a trestuhodné myšlienky.