Moslimovia vedia by velmi akcni, ked niekto urazi ich nabozenstvo a v okamihu zaplnia ulice s plamennymi heslami [Bomb bomb Denmark, Europa sa bude plazit na kolenach, ked pridu svati bojovnici, Odrezat hlavy tym, kto urazili islam... zdroj: Melanie Phillips, Londonistan] Preco - ked tak radi rozpravaju o mierumilovnosti islamu - nezaplnia ulice teraz a neprotestuju proti tym, ktori urazili islam ked sa v jeho mene pokusali zabijat nevinnych a neznamych ludi?
Generalny sekretar Moslimskeho vyboru v Britanii Daud Abdullah povedal: Nevytvarajme hypoteticke problemy. Mohla to byt praca moslimov, krestanov, Zidov alebo budhistov. [Daily Express, 2.jula]. Este dalej zasiel lavicovy primator Londyna Ken Livingstone: U moslimov je mensia pravdepodobnost pouzitia nasilia k politickym cielom, ako u nemoslimov.
Ked moslimski pohlavari ostro odsudzuju terorizmus, skor ci neskor pridaju nejake to "ale". Ale Irak, ale Palestina, ale Afganistan... Preco potom vybuchla diskoteka na ostrove Bali, ked Indonezia s nimi nebojuje? Preco su neustale problemy vo Francuzsku, ked Francuzsko bolo od zaciatku proti vojne v Iraku? Preco v Pondelok v Jemene zabili 7 spanielskych turistov a dalsich troch tyzden predtym v Libanone, ked sa Spanielsko z Iraku uz davno, davno stiahlo? Ale americky imperializmus... Vacsinu zabijania v Iraku pachaju Sitovia na Sunitoch a Suniti na Sitoch. Ale chudoba... Vsetci zatknuti po vikende v Britanii su vzdelani moslimovia zo strednej triedy. Terorizmus, ako nasledok nenavisti islamskych radikalov k slobode jednotlivca, ktora sa siri zo zapadu, vznikol davno pred utokom na Irak. Britania prezivala prve konflikty s islamom uz v osemdesiatych rokoch. V roku 1998 boli uneseni a zavrazdeni traja britski turisti, ako reakcia na zatknutie britskeho duchovneho Abu Hamzu pre jeho krvave kazne v mesite, dotovanej britskou vladou. Potom sa tam naslo mnozstvo zbrani.
Britski moslimovia ospravedlnuju terorizmus tym, ze su v spolocnosti izolovani od vacsiny a mladi muzi maju problemy s identitou, preto maju obcas sklony vrazdit. Ale su to predsa oni, kto sa neustale dozaduje vynimiek, zvlastneho pristupu, koho spoluveriaci vytvaraju atmosferu strachu. Politika multikulturalizmu im umoznuje existovat uplne separatne od svojich nemoslimskych susedov.
Zazlievam moslimom, ze sa v takychto chvilach nedokazu zhromazdit tak viditelne a hlasno, ako to dokazu, ked niekto ceruzkou nakresli Mohameda na papier. Zazlievam im, ze nechcu alebo nedokazu svoje nabozenstvo zreformovat, ze si nedokazu priznat pritomnost nasilia vo svojej viere, ze sa nedistancuju od vrahov, ktori v mene ich komunity rok co rok pachaju zlociny.
Teraz nech si oblecu dresy a nech ukazu, za koho kopu.
