Mám sa prikloniť k Liptovu a jeho urinoprísloviam Ranný moč, do dňa vkroč a Ranné vtáča lono zmáča? Alebo k nadržaným Gemerčanom s ich falocentrickými Komu ráno stojí, toho sa smrť bojí, či Ranná rozcvička, v lone dve líčka? Podobný názor majú aj v susednom Novohrade: Ranné vtáča do pekáča! Aj keď toto sa dá vysvetliť všelijako. V Kalinove a Brezničke v tom vidia rannú súlož, v Lučenci popravu aktivistov.
Mne osobne sú najbližší Trnavčania a ich laxný postoj k práci a k akejkoľvek inej činnosti. Najlepšie sa to odzrkadľuje práve v ich ekvivalentoch postrádaného českého príslovia - Ráno dlho spať, cez deň veľa žrať, alebo Kto ráno hnije, ten dlho žije. U nás v Zalužanoch tiež inklinujeme k podobným postojom - Ráno skáče, večer plače, Kto ráno nevstáva, zdravie si popráva. Sušanci od vedľa majú Ranné vtáča v lone a večer sa ohne. To sú celí oni - impotenti.
V tejto záplave írečitých prísloví pôsobia Bratislavčania so svojou nenapodobniteľnou fantáziou trochu strnulo. Posúďte sami: Ranné vtáča diaľ doskáča.
Pshaw! Poradíme si bez českých prísloví, aj bez ich ježkovych očí, ale ako Maďaričovi vysvetlím, že takýto fasa vercajg môže pre slovenčinu znamenať fajront? To aby sa našinec pomaly bál starostovi vynadať do trougeľov a troťkov netrebných!
