Evanjelium podľa Brngara, spoluzakladateľa Cirkvi Svätej Tácky
Keď Svätá Tácka stvorila muža, povedala mu: Hasičom budeš, lebo najsilnejším vo viere je ten, kto bez poškvrny ohňom prejde. Zamyslel sa muž nad slovami Stvoriteľky, horkosť s úzkosťou stiahli mu srdce. Akože ja, hriešnik, ohňom prejdem? Veď zhorím v ňom na popol. Takto riekla Stvoriteľka: Kto z popola vyvstane, v popol sa obráti. Vyvolenými sú tí, ktorí z mojej vôle vznikli. Mužovi to však nestačilo. Akože mám byť hasičom, keď prvým som medzi ľuďmi? Načim mi poľa obrobiť, dobytok zdomestikovať... Stvoriteľka sa zamyslela a riekla: Vidíš, na to som nemyslela. Nemusíš byť hasičom. Muž stále nedal pokoja. Akože mám pole obrobiť, statok zaopatriť, na všetko sám, večer ešte ženu pomilo... Ozaj, ženu by si nemohla...? Dám hoc aj dve rebrá. Pamätaj si, muž, riekla Stvoriteľka, že... Dám kľudne aj nohu! ...že ženu som svetu dala dávno pred tebou. Find her and earn her! To... to si ma s niekým mýliš... Prepáč. Nájdi ju a zaslúž si ju!
I najdokonalejšia Svätá Tácka si priznala omyl, keď dovolila mužovi nebyť hasičom. Toto je posolstvo Stvoriteľky: Najdokonalejším vo viere je ten, kto svoju dokonalosť schopným je zdokonaliť.
Ženu som svetu dala dávno pred tebou, riekla Stvoriteľka. Žena teda tvorom je starším a opotrebovanejším. Preto pamätaj, muž, že dvere jej budeš otvárať, stoličku prisúvať a dopraješ jej času, aby svoju opotrebovanosť mejkapom zakrývala. A pamätaj ty, žena, že muž ťa bude chrániť a hýčkať a odmenou mu bude, že chvieť sa pred ním budeš, nie triasť. Že nebudeš mokrou po ťažkej práci na poli, lež vlhkou.
