Ale dosť už urážok. V roku 2001 istáAmeričanka zažalovala obchodný reťazeco 100 000 dolárov, pretože im vadilo, že Santa Claus v jej podaní mal prsia.Ale vtedy bola politická korektnosť ešte len v plienkach. Čo sa týka černochov,mnohí sa obliekajú do šiat tohto tučného dedka s alkoholovým nosom. (Toto sa netýka Sinter Klaasa, Svätého Mikuláša, ani iných stáročných bardov.) Dokonca sámveľký Nelson Mandela dostal v roku 1995 od grónskej Nadácie Santu Clausa titul"Santa Claus of the Year". Ale to mysleli len symbolicky. Veď deti vLaponsku by zošaleli od strachu, keby sa im z komína vyvalil černoch a začal imrozdávať empétrojky.
My, Ježiškári, to máme jednoduché. Náš symbolVianoc nemá podobu. Nikto ho nikdy nevidel, preto sa nevedú spory o tom, či Ježiškommôže byť černoch, žena, alebo poštár. Istá učiteľka v anglickom Oldhame dostalapred dvomi týždňami výpoveď, lebo povedala deťom, že Santa neexistuje. Už môžezase učiť, ale nie v tej škole. Ježiškova existencia pre nás, Ježiškárov, nieje vôbec podstatná. Nepotkýname sa o neho na každom kroku, ani nikde nevidímejeho odporne gýčové figurky, ako visia z okien alebo tancujú vo výklade. My,Ježiškári, máme totiž vkus. Nehyzdíme si vianočnú pohodu tučným Američanom, aleza každým darčekom vidíme iného Ježiška. Ten, ktorý pre mňa včera nakupoval, mádokonca aj kozy a s nikým sa preto nesúdi.
