Povedať kategorické nie imigrantom je rovnako nebezpečné, ako prijať kohokoľvek, kto zabúcha na dvere. Absolútne odmietnutie môže viesť k vylúčeniu zo slušného sveta, nekritické, alebo príliš tolerantné prijímanie zase k ukončeniu slušného sveta na Slovensku.
Po tom, čo sa stalo v Bratislave a po statusoch mnohých mojich FB priateľov mám málo k tomu, aby som sa prestal verejne hlásiť k svojmu názoru. Nie som žiadny neonacista, ani xenofób, rasista, či autoklampiar, som len proti tomu, aby náhodnej vzorke cudzincov vznikol nárok na život na Slovensku len preto, lebo sa im podarilo prežiť strastiplnú plavbu cez Stredozemné more. Poznajúc schopnosť niektorých diskutérov porozumieť písanému textu ešte privysvetlím, že tým, samozrejme, nemyslím nahádzať ich naspäť do mora. Hovorím o nároku na azyl, nie o nároku na pomoc.
Kvalifikácia pre azyl musí napĺňať iné kritériá. Z toho dôvodu aj počet prijatých imigrantov nemá mať zásadný súvis (konštantnú pomernú časť) s počtom žiadateľov. Úlohou dneška nie je prijať každého úbožiaka, ktorý pripláva k brehom južnej Európy, ale zastaviť tento prílev skôr, ako sa stane niečo zlé. Nie je v našich silách poskytnúť azyl všetkým, ktorí ho potrebujú. A ani to nie je v našom záujme. Záujmom bohatých a úspešných štátov má byť pomáhať ľuďom neutekať z menej šťastných končín sveta. Nerobme z toho „Mediterranean Iron Man 2015“ – kto príde, vyhrá, kto na to nemá, má smolu. Tým nehovorím neprijímať, ale prijímať na základe iných kritérii, ako úspešne zvládnutej cesty.
Nenechám sa dotlačiť k tomu, aby som skúmal, nakoľko môj názor korešponduje s názorom extrémistov. Je mi to jedno. Nebudem ho meniť len preto, že niekto tým vypatlancom nabulíkal, že takto je to správne.
