S kozou cez hory

Asi dve hodiny sme sa túlali po kopcoch v okolí Richnavy. Pôvodne sme mali byť štyria: Jamais a ja, mamkin pes Dino a naša Kača, ktorá sa nosí v taške, pretože je taká malá, že keď sa jej ochladí laba, tak sa jej na chrbte robí srieň. Pridal sa k nám ešte jeden neočakávaný turista - mamkina koza. Najpv som ju nechcel zobrať, reku, pôjde s nami desať minút, potom začne békať a budem sa s ňou musieť vrátiť. Ale s takým suicidálnym zanietením skákala do plota, že som ju pustil.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (104)

Zlava: Kaca (pod pazuchou, lebo uz sa jej robili cencule aj na mandliach), Jamais, Koza.

Túlali sme sa teda po kopcoch celé dve hodinya koza s nami. Keď sme zastali, aby sme sa pokochali pohľadom na hmlu, zastalaa - nech sa prepadnem do Elektry ak klamem - kochala sa tiež. Keď sa nablízkuzjavil nejaký zúfalec so psom, primkla sa k nám a čakala, kým ich Dinoodoženie. Aj Kača si vtedy asi zabrechala, ale nebolo ju vidno a zvukpripomínal prdnutie vrany. Ale asi brechala.

Zľava Kača v taške, Jamais, Dino, Koza. V pozadí slnko v splne.

Som koreňový stredoslovák, teoreticky by ma nasprávaní akejkoľvek kozy nemalo nič prekvapiť. Ale že sa kozy rady venčia, srozkošou sa v treskúcom mraze prechádzajú po kopcoch (jej to predsa nemohlodávať zmysel!), ma tak prekvapilo, že som si musel dať pivo ešte aj teraz, keď o tom píšem.