Keby za mnou prišli a povedali by, chodíte do kostola, súdruh, stýkate sa s Mirom Šatarom, ktorý keď si vypije tak je mrchavý, máte kopu iných zaujímavých známych, podpíšte nám to, inak vaše deti vyletia zo školy ako sokolíci a vy s manželkou pôjdete dojiť kravy. Bolo by ušľachtilé teraz, takmer dvadsať rokov po funuse napísať: Ani bohovi! Ale ako by som skutočne reagoval, keby som v tých časoch nebol puberťák, ktorého jediným záujmom bolo vypiť pár pív, potom rýchlo niekam zasunúť a následne sa doraziť pod obraz boží? Musím sa priznať, že nemám skalopevnú istotu, že by som nepodpísal. Aj tak vám poviem veľký prd, povedal by som si s perom v ruke. A možno nie. Možno by som sa vzoprel, tak ako som v banskobystrických cementárňach odmietol prihlášku do ROH a do strany. Lenže tam nebolo buď - alebo. Okrem toho, o ŠTB som nevedel takmer nič, žiadnych disidentov som nepoznal a pravdupovediac, ani som poriadne nevedel, čím sa vlastne taký disident zaoberá.
Motivácie k spolupráci boli rôzne. Tento duchaplný text sa týka len tých, o ktorých vieme, že nepodpísali z presvedčenia a pri bonzovaní nedostávali erekcie. Zobrať úplatok, krivo prisahať, alebo zo zlomyseľnosti strieľať zo vzduchovky na susedovu mačku je pre mňa väčšie zlo, ako v beznádejnom svete podpísať zo strachu o osud rodiny. A potom občas na stretnutí s eštébákom prehodiť pár slov o tom, že som sa vo Viedni stretol s Krylom a rozprávali sme sa o Slobodnej Európe. Komu by to ublížilo, keď Kryl už bol dávno z obliga?
Bagatelizujem zločin proti demokracii, viem to. Ale je sedemnásť rokov po a noviny sú stále plné spolupracovníkov ŠTB, ale o jej dôstojníkoch - skutočných páchateľoch - sa nepíše takmer nič. Už ma unavuje čítať čiernobiele súdy o ľuďoch, ktorí pred tridsiatimi rokmi v úplne inom svete niečo podpísali a pritom ani nevieme, či niekomu reálne uškodili. Noviny im venujú špeciálne prílohy, ale o volenom zástupcovi, ktorý vezme úplatok, sa prehodí dvadsať riadkov a po rozsudku ďalších tridsať.
Netvrdím, že na odhaľovanie spolupracovníkov ŠTB treba plošne rezignovať. Spáchali predsa zločin - prečin proti demokracii, je o nich teoreticky možné predpokladať, že sú ochotní kupčiť so svojim svedomím či už pod nátlakom, alebo oproti výhodám. Ale ich neprimeraná démonizácia odvádza pozornosť od skutočných démonov.
