Piga sa hrá takto: Nastúpia proti sebe dve minimálne jednočlenné družstvá. Vnímavejší čitateľ nepochybne postrehol, že pre úspešnú hru stačia dvaja hráči. Jeden vyhadzuje, druhý chytá. Vyhadzovač vyhadzuje drevený 10-15 centimetrový kolík, ktorý je na oboch stranách zastrúhaný do špice. Ako ceruzka. Vyhadzuje ho tak, že si ho položí cez dieru na ceste a podoberie asi polmetrovou palicou, ktorá ma na konci jednu stranu zaseknutú, aby hladko vliezla do diery (páni doslintať, hovoríme o drevenej palici a diere v asfalte) a z druhej strany, oproti záseku, je vrúbok na podobratie kolíka. Kiežby som vedel kresliť takéto somariny v počítači. Vyhadzovač vyhodí kolík a chytač chytá. (V Zalužanoch sa, pravda, nepoužívajú termíny vyhadzovač a chytač, ale krstné mená, prípadne nadávky. Vyhoď, te k...t sprostej! Staršie generácie používajú pôvodné staroslovenské „kečer“ a „šúter“.) Ak chytač chytí, z miesta, kde kolík chytil sa ním snaží trafiť palicu, ktorú vyhadzovač položil na cestu pred dieru. Ak trafí, striedajú sa. Ak netrafí, vyhadzovač podíde s palicou v ruke ku kolíku, udrie ňou po jednom z jeho zahrotených koncov, kolík vyletí do vzduchu a vyhadzovač ho tou palicou praskne a ten letí ďalekoóóó! Potom má ešte dve rany. Treba brať do úvahy zákruty a okná. Na autá sa vysrať, až tak veľa ich u nás zase nejazdí, čo si budeme nahovárať, nočak! Nakoniec to odkrokujú, koľko krokov je kolík od diery, toľko bodov, a striedajú sa. Ak po vyhodení chytač kolík nechytí, vyhadzovač ho odstrelí z miesta, kde dopadol.
Je to jasné? Piga nie je pre hňupov, treba pri nej rozmýšľať a pokojne pofajčievať. Je to šport športov, pramatka slovenského pohybu.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí,
čo nechytáš, chumaj,
či ti páleno zrak kalí?
nekalí, chytau bech, ale Turek ide z juhu,
v pestrom súkne odetý pripomína dúhu
peňaze nám vezne, ženy pretiahne,
ba aj ovce! Potom majú kiahne!
ser naňho, dostane figu,
ale až kot dohrámo pigu!
