Ja sám si pamätám časy, keď som šiel prvýkrát voliť. Stranu demokratickej ľavice a v nej magnet mojich sympatií - Fica. Mladý, šikovný, ambiciózny právnik by iste vedel túto krajinu dostať ďaleko, ak by mal takú šancu. Dnes na tom príklade len vidím, ako veľmi sa moje myslenie zmenilo. Ľavica a jej myšlienky o rovnosti sú cestou k mizérii.
Veľmi sa čudujem ako v dnešnej dobe expresne rýchleho šírenia informácií, slobody tlače, digitálnej archivácie a dostupnosti toho, čo ten alebo onen človek povedal, že urobí a urobil inak alebo neurobil vôbec, možnosti spájať si A a B, porovnávať, môžu ľudia trpieť takou amnéziou, akou trpia a naletieť vždy odznova na sladké predvolebné reči.
Ľudia, to, keď Slota ští z terasy, chce sa napchať do tanku a vyhlásiť vojnu susednej krajine a my sa na tom zabávame, preposielame si o tom videá a dáme jemu a jeho strane 10% hlasov, hovorí o nás všetkých. O našom zmýšľaní a úrovni. Keď Mečiar nadobudne haciendu za milióny, čo nemohol zarobiť za tri životy, nevie to vysvetliť a my z neho urobíme maskota televíznych relácií a sympatického deduška, ktorému sme už všetko prepáčili, je to vizitka nás všetkých. Keď nás ponížia v obchode a my s tým nič neurobíme, lebo sme národ holubičí, dávame tomu v podstate zelenú. Ľudia s Vami budú zaobchádzať tak, ako im to dovolíte - to je aplikovateľné v intímnom vzťahu, rodine, biznise i vo vzťahu volič-politik. Skloniť hlavu nie je vždy to ideálne riešenie, niekedy je treba riskovať, byť odvážny, protestovať, postaviť sa zoči voči konfliktu, podať sťažnosť, vyjsť do ulíc...
Nepíš otvorene o svojej politickej orientácii, neuvádzaj mená, buď opatrný - kašlem na to. Lamentovať, ako sa máme zle a hovoriť ako nám bolo za socíku lepšie nás nikdy nikam neprivedie. Neustála zmena je to jediné, na čo sa možno spoľahnúť, že sa nikdy nezmení. Socializmus je preč, ak ste si nevšimli, nevyvolávajme ho späť ako džina z fľaše v obmenených ficoformách. Som smutný, ako pomaly sa vyvíja naša politická uvedomelosť, smutný, čo všetko denno-denne tolerujeme. Nekompetentné zásahy polície, výroky našich špičkových politikov, čo sa vyhnú aj elementárnym princípom logiky či morálky, korupcia a nenaplnené sľuby o tom, čo sa s ňou bude po voľbách robiť, škandály - nič nám nevadí? Znovu sa necháme opiť rečami o rodičovských príspevkoch, trinástom plate, či zrušením poplatkov u lekára?
Ficova nosná idea rovnosti. Tí horší zaniknú v dave, tí lepší nemôžu vyniknúť. Sociálne záchytné siete indukujú lenivosť a pasivitu. Načo sa snažiť, pre aký cieľ? Podomnou sieť, zachytí ma. Ak by sme si všetci boli rovní, nič by sa nemuselo vyvážať, nič dovážať, nikto by nebol za svoje extra úsilie extra odmenený apod. Život nie je fér a to sú dobré správy - nerovnosti sú zdrojom dynamiky a rastu. Takže áno, voľme Fica, budeme sa mať všetci rovnako, rovnako zle.
Pravica robila nepopulárne opatrenia, otvorene hovorila, že to nebude ľahké. Bude treba makať a snažiť sa, no to sa na trhu preferencií až tak dobre nepredáva. Iste boli aj škandály, prešľapy a chyby. Koniec koncov politika je vždy o menšom zle. Lenže boli aj hmatateľné výsledky a iná politická kultúra. S možnosťou presakovania aj na nižšie úrovne. Naše dnešné vzory, kam nás smerujú, aký príklad ukazujú? Že môžeme slobodne hocikomu bez následkov vynadať a vymočiť sa v reštaurácii aj mimo WC? Že môžeme nakradnúť ak to vieme dobre zaobaliť?
Demokracia je aj o tom, že niekomu dáte hlasy, no neovplyvníte už, s kým sa spojí. Zlepenec (a akými silami držaný pokope sme mohli vidieť viackrát, najnovšie v kauze Jureňa) - ľavostred, extrémistická nacionalistická strana a buldočia pravica je pre Slovensko katastrofou i nádhernou vizitkou a signálom pre svet.
Rovnosť všetkých je ilúzia a pekne škodlivá. Hoci pre 40% slovákov ľubivá.
„Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ G.Orwell, Zvieracia farma
