We cook your catch – teda uvaríme Vám to, čo si ulovíte. Tu na Outer Banks som sa s tým nestretol, avšak napríklad na juhu Floridy na ostrovoch Keys je to úplne bežný jav a reštaurácie takto lákajú turistov do svojich útrob.
Platby – u nás dominuje hotovosť. Aj inak veľmi kvalitnej reštaurácii (obsluha, cena, prostredie..) uberie na renomé nemožnosť zaplatiť kartou (napr. TOP TREND Reštaurácie sa hodnotia aj skrz kritérium – možnosť platby kartou). V USA môžete aj takmer v poslednom stánku s hot-dogmi zaplatiť debitnou, kreditnou kartou, šekom (toto už ustáva), či napríklad darčekovým certifikátom.
Specials – oživenie bežného menu tzv. jedlom dňa. Ide o jedlo zo surovín, ktoré sa môžu blížiť k dátumu expirácie (v žiadnom prípade sa ale nejedná o suroviny po záruke, ako by to mohol pojať nejaký slovenský „podnikavec“), či jednoducho atraktívne lákadlo z čertvého rybolovu apod. Bežné je tiež vidieť iné obedné menu a iné menu večerné, kedy sa sleduje línia: lacnejšie jedlá na obed (prevaha sendvičov a jedál časovo nenáročných na prípravu) a drahšie a sofistikovanejšie jedlá večer. Okrem toho ešte existuju rôzne variácie happy hours, kedy sa majiteľ snaží do reštaurácie prilákať ľudí počas „hluchých hodín“ (u nás napr. 16 30 – 18 30 podávame predjedlá za polovičnú cenu).
Rodinná tradícia – oceňovaným faktom u zákazníkov je, ak je reštaurácia vlastnená (poprípade aj riadená) rodinou, či dokonca generáciami rodiny. Dodáva to punc dôveryhodnosti a kvality. Nezriedka tak možno vidieť rozličných členov rodiny na rôznych postoch od riadiacich až po tie úplne najjednoduchšie (majiteľ pomáha umývať riad, chodí pomedzi ľudí a dolieva im nápoje....). Na Slovensku som častejšie videl majiteľov reštaurácií ako nedostupné „celebrity“ sediace za vyárendovaným stolom v sprievode ochranky sekírujúc svoj vlastný personál.
Gift shop – vyhradený kútik so suvenírmi. Často býva súčasťou reštaurácie – spokojný zákazník si tak môže domov odniesť pohár, tričko, šiltovku apod. s logom daného miesta a doma potom ukazovať, kde všade na dovolenke jedol.
Free refill (doplnenie nápoja zadarmo) – v USA je zaužívané, že nápoj si kupujete len raz, resp. „kupujete“ si pohár. Jeho obsah Vám potom neobmedzene dopĺňajú čašníci. Slovo neobmedzene však treba chápať v určitých limitoch. Pravidlá sú všade iné. Netýka sa to samozrejme alkoholu, niekde ani džúsov - najčastejšie sa jedná o Pepsi či Cola produkty, čaj a kávu. Neviem, či niečo také už funguje aj u nás, predtým tomu bránila naša mentalita zneužívania všetkého zneužiteľného.
All you can eat – (zjedzte koľko vládzete) – u nás možno pod názvom švédske stoly – najčastejšie som to u nás mal možnosť vidieťv prihlúplej nedeľnajšej relácii Smotánka. Tu to funguje aj pre bežných ľudí – zaplatíte XYZ dolárov a môžete papať čo a koľko chcete. Nie je samozrejme možné nič vynášať z reštaurácie preč. Aj tu platia formálne (max hodina), či nepísané limity (po určitom čase Vám milá slečna aj tak prinesie účet, čím dá taktne najavo, že už je čas zaplatiťa odísť).
Súvisiace články: Reštauračný biznis v USA časť I.
