Na ceste za vodou... Tento krát do Tatier.... Objaviť ju v kopcoch a počúvať jej hlas.
Viete o čom sníva? O tom, aby nám dávala život....
Ľuďom rovnako, ako všetkému, čo som videla a čo som stihla odfotiť
Kvapky "životodárnej tekutiny" hľadal aj motýľ.
Jeho jemné krídla zápasili s vetrom a ako sa zdalo aj s blížiacou sa búrkou...
S búrkou, ktorá chcela schladiť páľavu slnka
Pokračovať na ceste v objavovaní vody? Alebo sa vrátiť?
Risknúť zopár kvapiek dažďa?
Spýtajte sa na to stromov.
Odvážne stoja v daždi, vo vetre i v slnku....
Každý z nich je iný... A ani jeden sa nevzdal.
Stromy - bojovníci
Prečo vytrvali?
Ich korene sú hlboko v zemi.
Hľadajú život, hľadajú vodu, hľadajú pevnú pôdu pod nohami...
Alebo pevné korene?
Nevzdali sme sa. Pokračovali v ceste.
Búrkový mrak sa nechal unášať vetrom...
a my sme videli iný druh vody....
Hmlu, ktorá jemne hladí hory...
Vďaka vode, má les tisíce farieb...
Každý strom ju potrebuje ale nie každý ju prijíma...
A nie každý ju prijíma rovnako...
Diagnóza je jasná: Každý z nás me originál
Blížime sa k vodopádom.
Dážď sa stratil a hmlu prežiarilo slnko...
Dýchame chladný vzduch a počúvame "reč vody",
hoci ju nevidíme.
A predsa vieme, že je a že je niekde nablízku.
Ostávame stáť v nemom úžase.
Kvapky vody spojené v jednom prúde sa ponáhľajú dolu.
K ľuďom, k tým ktorí ostali v meste...
Ponáhľajú sa k rastlinám, k zvieratám...
Ponáhľajú sa, lebo vedia, že bez vody niet života.
A je tu vodopád.
Hučí a spieva pieseň o páde.
Stojíme a nechávame sa hladiť jeho malými chladnými kvapkami.
Nechce sa nám hovoriť. Hovorí On.
A ja prvý krát v živote si uvedomím,
akým dôležitým a krásnym kľúčom je pre človeka voda.
Nielen zaženie smäd, ale dovolí mu, aby sa zastavil a pozoroval krásu prírody.
Skaly, ktoré prikrývajú kvapky ponáhľajúce sa dolu sú jemné
a vytvrárajú kamennú mozaiku
Ak sa niečoho stále dotýkame, formuje nás to a pretvára....
Dotýkajme sa tých správnych vecí...
Voda...
Boj medzi životom a smťou.
Dva stromy na ktoré svieti to isté slnko
A predsa sú iné...
Prečo?
Odchádzame. Spotení, unavení a tichí...
Tam kdesi v tých skalách tečie mohutný vodopád.
Obrusuje tvrdý kameň a odhaľuje mozaiku jeho vnútra
Obyčajné kvapky vody dávajú skalám život...
Dovoľujú stromom, aby rástli..., rastlinám aby kvitli...
Tá voda, ktorú sme stretli nám dala nový život...
Nenapili sme sa z vodopádu, ale z jeho krásy...
Prichádzame dole....
Cestou stetáme tých najmenších...
Aj oni čakajú na vodu....
A dostanú ju v pravý čas
Margarétky sa obracajú tam,
odkiaľ prichádza...
Sú prázdniny.
Ak máte čas.... pozývam vás objaviť "živý" prameň vody....
