V posledných dňoch dostávam do svojej schránky odkazy, prezentácie, obrázky s výhražným textami typu: „Ak to neprepošleš sedem krát, stane sa ti nešťastie. Ver tomu, lebo jeden pán, ktorý tak neurobil, po siedmych dňoch prišiel o svoju dcéru /zomrela mu/"
Alebo ešte horšie - a to sú tie „pobožné", ktoré vyzývajú k modlitbe, a tvrdia, že „ak sa nepomodlím presne to a to... a nepoužijem presne tie a tie slová... tak sa mi stane nešťastie, a možno prídem aj do pekla."
Alebo, že niečo nevyhrám, že ma sklame priateľ... že... - no veď viete.
Žasnem. Práve tieto emaily prichádzajú od „zbožných duší", ktoré ich dravou rýchlosťou rozposielajú lebo sa boja akéhosi trestu. Veria v „zázračné obrázky Panny Márie", v to, že Matka Tereza pomáha iba vtedy, ak sa pomodlia „Otče náš, Zdravas..."- a nič iné na ňu neplatí, veria že stratia priateľov, a to len preto, že neodošlú akési virtuálne dokumenty.
A keď im v pokoji napíšem, že mi je ľúto, ale ich správu (samozrejme plnú zbožnosti) odmietam poslať ďalej - stávam sa v ich očiach „neúctivou voči Božím veciam." Niektorí sa tak „pohoršia", že sa začnú modliť za moje obrátenie, aby som pochopila, že ten Najvyšší chce, aby sme jeho vieru šírili každou cestou a teda aj emailom. A samozrejme pridajú k svojim modlitbám aj prianie, aby som neskončila v pekle.
Keď sa ich spýtam, čo sa potom stane s neveriacimi, ak sa im náhodou v emailovej schránke ocitne podobný email, mávnu len rukou, že tí sú pre nich dávno stratení... a že im nepomôže ani svätená voda. A nájdu si ďalší dôvod, prečo sa s nimi nemám rozprávať /s neveriacimi/.
Keď čítam tieto emaily, je mi trocha smutno. Nechcela by som veriť v Boha, ktorý trestá, len preto, že som akýsi email nepreposlala ďalej. (a čo potom Afričania, ktorí nemajú internet - aké tresty si vymyslí na nich?). Nechcela by som Boha, s ktorým sa mám rozprávať podľa presne vymedzených fráz a formúl. Potom by som bola pre neho iba „robot" a On by mal funkciu „Automatu."
A vôbec pochybujem o tom, že stratím priateľku len preto, že jej niečo nepošlem...
Bola som neveriaca a mala som šťastie, že som stretla ľudí, ktorí boli v prvom rade ľuďmi, až potom tými, ktorí nosia vo svojom srdci Boha.
Dnes viem, že ak niečo človek chce, tak je to
Boh, ktorý je skrytý v človeku. V takom obyčajnom. Smejúcom sa i plačúcom. V človeku, ktorý je fajn, dá sa s ním porozprávať, pomôže iným... Jednoducho je kámoš. To že verí v Boha, má byť vidieť z jeho skutkov, a nie z jeho strachu. Nie z jeho moralizovania, či pohoršovania sa na tom, aký email pošlem a aký nie.
Vlastne... ospravedlňujem sa za „pobožné emaily", ktoré šíria strach.... Určite nie sú od Boha, aj keď si to mnohí myslia...
Ovocie Boha pre tento svet, je ľudskosť a úcta voči človeku.
A preto prepáčte, že neposielam "zbožné emaily" ani tie, ktoré šíria strach... no aj tak vám chcem povedať, že napriek tomu, ostávam pre vás človekom, ktorý chce pri vás stáť...
