Celkom obyčajným slovom, značky: „Pohoda“
Ako sa to začalo?
Asi pred desiatimi rokmi prišiel do farnosti, kde som vyrastala kňaz. Je to zástanca praktickosti a celkom obyčajnej zbožnosti. Pre svoje „ovečky“ má vždy po ruke priliehavý príklad, ktorý si zapamätáte, aj keby ste nechceli...
Jednoducho sa s ním nenudíte.... Viditeľne sa drží hesla: „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“ – a tak sa neraz ocitne v situácii, kedy sa mu niektorí „krčmoví veriaci“ snažia vysvetliť, že by mohol byť aj „slušnejší...“ Na to im pán farár pripomenie, že slušnosť nie je iba pre neho, ale aj pre nich –a začne sa družný rozhovor... končiaci minimálne povzdychom: „My máme dobrého farára...“... alebo „Viete čo, ja si vašu kázeň prídem vypočuť...“
Jeho obľúbenou barličkou, o ktorú sa opiera v radostiach i v ťažkostiach, (mimochodom o problémy sa mu okrem iných starajú niekedy až príliš zbožné ovečky, mysliace si, že sú Pánom Bohom už tu na zemi) je jedno obyčajné slovo: „V pohode...“.
Čo to znamená?
Závisí to od toho, akým spôsobom je vypovedané...
Ak sa pán farár pri jeho vyslovení usmieva, znamená to: „Je to fajn. Som spokojný. Vidím, že Boh ma vedie...“
Ak vzdychá, znamená to: „Dá sa. Ide to. Aj keď som unavený. Aj keď nemám radosť, a idem na zotrvačnosť...“
Ak to je bez povzdychu a na jednej vlnovej dĺžke, znamená to: „Už mám toho dosť. Ešte že je tu Boh. On nech si to riadi... Ja svet nezmením a nikomu nič nevysvetlím...“
Ak je to povedané s pátosom a s dĺžňom na poslednej slabike a znie to ako : „v pohodéééé“ – znamená to: „ Už nič neriešim. Už sa nebránim. Aj Ježiš vzal kríž... a určite to čo sa deje okolo má nejaký význam.... Ja si počkám aký... Boh vie aj po krivých brázdach orať rovno.“
Jednoducho v živote pána farára je to stále v POHODE... Aj keď táto „pohoda“ má 100 tvári a 1000 oblekov, či masiek...
Vie, že je tu Niekto väčší ako on. Niekto, kto sa o neho stará a kto mu vkladá na cestu života radosti i starosti.
Je to jeho Šéf – Boh. Pán farár vie, že jeho Šéf ho môže prekvapiť každý deň a každú hodinu. Niekedy mu do života vloží komédiu, niekedy kriminálku, alebo niečo čo zaváňa hororom, romantikou, či realizmom... Ale vždy ostáva s ním. Učí ho, ako sa má správať, aby lepšie porozumel ľudským srdciam a mohol ich viesť... a tak je to vždy „v pohode“.
A tí čo sú okolo neho, sú tiež nakazení. Nielen slovom : „Pohoda“, ale hlavne jeho príkladom, jeho srdečnosťou, jednoduchosťou, a iste aj úprimnosťou, pretože v ňom môžu vidieť dobrého, milujúceho a občas aj prísneho otca.
Jeho ovečky dobre vedia, že môžu za ním kedykoľvek prísť... Môžu si byť isté, že aj keby si zaslúžili „horké kvapky“ budú im podané s láskou a úctou, lebo pán farár v prvom rade v nich bude hľadať človeka...
A ešte niečo... Viete, že je hrdý na to, že cirkev je brzdou? ... Vážne, raz to prezradil na kázni... a k tomu dodal: „Chcel by som vidieť, takého hlupáka, čo by si sadol do auta a dal si vymontovať brzdy...“ ... Brzda je v živote veľmi dôležitá... a nielen v aute...
Pán farár a jeho život, je toho dôkazom. Ozaj, koľkých ľudí, svedectvo tohto Božieho muža, zabrzdilo pred tým, aby urobili v živote ďalšiu hlúposť?
A ešte dva odkazy:
PS: Ak sa s ním stretnete a chcete sa mu za niečo poďakovať, tak si buďte istí, že vás neminie nákazlivé slovko: „ To je v pohode.“
PS1: Všetko najlepšie k Vašim narodeninám... a nehovorte mi, že je to v pohode, jasné, Padre????!!!!
