V niektorých očiach sa objavila hrôza, v iných zasa rozhorčenie nad tým "čo sa od nich zasa doma chce."
Niektoré tváre sa zrejme spamätali až doma...
Na druhý deň pani učiteľky oboznámili so súťažou aj deti a tie sa narozdiel od nás - dospelákov "vytešovali".
Každý deň chodili s novými informáciami o tom, ako sa doma postupuje, ako sa kto rozčuľuje, ako sa komu darí...
A my sme v rámci svojich možností - a láske k matematike mohli vnímať 4 kategórie rodín:
Kategória A: Šarkani - značky Tajfún:
Tu patria rodičia, ktorí sa po príchode domov začali hrať na naozajstných šarkanov - chodili z izby do izby a zlostili sa, že nemajú čas na seba, nie tak na nejakých šarkanov... Narobili riadny vietor a aj škody na detských dušiach, pretože drobci so smútkom v očiach oznamovali vety typu: "My šarkana nebudme robiť, lebo náš ocko kričal... A povedal, že nemá čas... že je to hlúposť..."
Kategória B: Šarkani značky - priaznivý vietor
Boli to rodičia, ktorí "zorganizovali" zasadanie rodinnej rady a radili sa "ako na to". Po bojovej porade sa väčšinou vybrali do obchodu nakúpiť materiál a potom sa sami hrali na malé deti - odtláčali dlane, strihali, radili a pozerali do veselých tvári svojich drobcov. Neľutovali čas a ani čisté steny... V škôlke deti rozprávali o tom, ako robili doma šarkana a zaujímavé bolo, že si pamätali všetko, čo im pritom hovorila mamka a ocko... Bol to "super" čas na vysvetĺovanie, prečo sa šarkan usmieva a kedy sa usmievame my... ba dokonca padla aj poznámka" že nevesta na svadbe má mašle, a preto je ako šarkanica...
Kategória C: Šarkani značky vánok
sa síce do súťaže zapojili, ale deťom vysvetlili, že oni nevedia robiť dobrých šarkanov, ktorí by vedeli lietať a tak využili Tecso alebo Kaufland... Drobci síce priniesli do škôlky šarkanov, ale nevedeli sa radovať s deťmi, ktoré podrobne opisovali postup práce na "svojom diele".
Kategória D: ...........
ostane radšej bez názvu. Iste tušíte, kto ju zastupoval... A nie je potrebné dať mu za každú cenu meno.
V konečnom dôstedku nechcem hádzať ľudí do rôznych kategórii, len chcem aby sme sa akosi viac poznávali...
Aby sme poznávali hodnotu svojho postoja voči našim deťom...., hodnotu času, ktorý im venujeme...
Ďakujem všetkým rodinám, ktoré majú odvahu zapojiť sa do spoločných akcii s deťmi
Ďakujem ockom a maminám, ktoré majú odvahu vziať do ruky štetec a farby a maľovať domček, princeznú alebo autíčko....
A na koniec veľké "Ďakujem" tým dospelákom, ktorí nosia v sebe dieťa.
Ozaj do ktorej kategórie patrí Vaša rodinka?
