ja som si takýto menší bager vyskúšala. Najskôr som ho však sledovala z veľkej diaľky a pomaly som sa presviedčala o jeho šikovnosti...
Zrovnával kopce, vykopával jamu, vkladal do nej piesok... vytrhával staré stĺpy a dokonca si poradil aj z pňami stromov...
Napadli mi slová z jednej rozprávky "Malej ale šikovnej".
Keď som pochválila uja šoféra, tak sa usmial a ponúkol sa, že mi dá "cvičné jazdy". No povedzte, či sa to dá, nevyučiť takúto príležitosť?
A tak som si vysúkala rukávy a nasadla som...
Na ovládanie tohto stroja som chcela zapojiť všetky sily a najskôr som vôbec neverila, že bager sa dá ovládať dvoma prstami.
Ten stroj bol nastavený veľmi jemne... Šiel dopredu i do zadu, vedel sa obrátiť na mieste a dvoma pákami sa dala riadiť aj vydlica alebo lopata? /nech mi odpustia odborníci, ale naozaj neviem ako sa to volá/
A tak som si sedela a premýšľala... Premýšľala nad tým, ako veľmi som sa mýlila...
A nielen nad tým, napadlo mi aj niečo iné.
Sú problémy, ktoré existujú ale nedotýkajú sa nás, pretože ich nevidíme... To je ako keď sedíte v bagri a lyžicu /či lopatu/ máte vysunutú hore... Pozeráte sa pred seba, obdivujete okolie, pozorujete cestu... a?
Zdá sa vám, že všetko je OK. Ale naozaj?
Nie, problémy sú vždy prítomné...
Potom sú problémy, ktoré sa v istom čase pred vami objavia - a vy si ich tlačíte pred sebou. Nevidíte už tú krásu okolo seba, ale hladíte na niečo, čo vám bráni, aby ste sa mohli pozerať slobodne... Napriek tomu viete, že máte v rukách dve páky, ktorými ovládate vozidlo - svoj život... - a viete rozlíšiť, či máte ísť v pravo, alebo v ľavo, či bude lepšie sa otočiť, alebo...
Potom sú chvíle, keď sa rozhodnete, že lyžicu, alebo lopatu, či ako sa to správne volá, vysypete - spustíte ju pred seba a všetky problémy zatlačíte do zeme.
Prejdete ich riadne hrubými kolesami a zarovnáte, len aby ich nikto nevidel...
No vidlica alebo lopata na vašom bagri ostáva stále. Áno, musí ostať.
Problémy, ťažkosti, sú súčasťou nášho života... a my máme všetky predpoklady na to, aby sme ich riešili - ale na tom správnom mieste...
Nemá zmysel, ak ich tlačíme vysoko nad hlavou, ani pred sebou, ba nie je správne ani to, že ich zadupeme do zeme.... zmysel má iba jedno, že na ne nájdeme riešenie...
Tak "ľudia" - alebo "bagristi" 21 storočia! Ideme! Nie manifestovať ako sa kedysi chodilo na 1. mája, ale riešiť problémy s tými, s ktorými ich máme a tam, kde vznikli...
PS. U susedov sa nič nevyrieši!!!!!!
