Rozlúčkový program s predškolákmi
Vlk a prasiatka
jún 2007
Vlk: (pieseň)
Ja som vlk rozkošník,
nemá na mňa veru nik,
ja som vlk at – le - tik,
som veľký a – ler- gik.
(Hapčí – kýchne)
Prasiatka sú v domčekuPozerajú spoza plota...
Prasiatka
Čo to kto to? Či nás máta?
Zas nám skoro spadla chata.
Pozrime sa cez oblôčik,
ktože kráča cez potôčik...
Vlk
Idem, idem, či sa vlečiem.
Nikomu už neutečiem.
Nos mám plný ale zato?
Ňuchám. Prasce! Idem na to!
Vlk zabúcha na dvere
Prasiatko 1:
Kto je? Kto to na vrátka búcha?
Komu v bruchu bzučí mucha?
Vlk je to! Už to bude tak.
Chce si nás dať pod ňufák.
Vlk (búcha):
Prasiatka, otvorte mi raz dva tri,
nechať čakať návštevu, sa nepatrí.
Dobre viem, že ste tam,
hneď si na vás pochutnám.
Prasiatko 2:
Toto robí stále sivý vĺčko náš,
myslí si že chceme všetci na guľáš.
Pritom krásnu púpavu ukázať mu stačí,
hneď dá pokoj. Po lese ozýva sa: „Hapčí“.
Prasiatko 3:
Takto v našom domčeku, musíme sa hrať.
bez blata a bez chlievika len sa zabávať.
Mali by sme niečo spraviť aby vĺčko náš,
nechcel ani jedno prasa nikdy na guláš.
Prasiatko 1:
Dať mu príučku asi nestačí,
bude chcieť mať mäsko v pekáči.
Kamarát je ten, čo dobré srdiečko nosí,
kto je múdry, ďakuje i prosí.
Prasiatko (ustráchané) 4
Kvik, kvik! To ma asi máta,
ty chceš z vlka spraviť kamaráta?
Naučiť ho robiť dobré veci len,
ja sa radšej pod stôl ukryjem.
Prasiatko 2:
Už to mám! Spolu sa do toho dajme!
Správne vlka vychovajme.
Už viem skoro presne ako na to,
pomôže nám tetka striga, to je veru zlato.
Striga maňuška na palici – sa ukáže vlkovi cez okno...
Vlk: (nahnevane)
Tak prasiatka, čakám stále,
dal som si aj okuliare...
Okamžite otvorte mi,
zaľahnite všetky k zemi!
Prasiatko 4: Maňušku strigy cez okno .
Tu prasiatka nebývajú,
tu už strigy chatu majú...
Ak chceš prasce na večeru,
urob dobré skutky veru...
Vlk:
Ako nájdem tie ružové tvory,
pýtam sa ja, biedny a chorý?
Aké skutky to chceš skrátka
odo mňa ty babka Ježibabka?
Prasiatko s maňuškou Strigy (hodí mu papier so srdcom rozdeleným na 2 farebné časti)
Tu máš kartu so srdcom na dlani,
na každej zástavke budeš vítaný.
Urob, čo povedia ti, tí ktorých nájdeš,
s dobrým srdiečkom iste ďalej zájdeš.
Vlk:
Tak ja idem, keď tak treba,
prasa sa zjesť ľahko nedá.
Za svetielkom putovať.
Raz však budem hodovať.
V diaľke zajačia rodinka
Mama Zajačica:
Už je ráno zajačiky,
pobeháme poza kríky,
v rosičke sa umyjeme,
sladkú mrkvu raz dva zjeme.
Tatko Zajac:
Počkaj ešte prišla straka,
vraj za kríkom vlk už čaká
Teda pozor deti moje,
prichystajte labky svoje.
Vlk:
Stáť! Stop! Žiaden útok,
musím spraviť dobrý skutok.
Pomôžte mi zajačiky,
ja tiež behám poza kríky.
Zajko Pobehajko:
K dobrým skutkom silu treba,
zacvičme si spolu teda.
Labka hore, noha dolu
zatancujme si my spolu.
Rozcvička – podľa kazety
Zajačica Packa:
Vlkovi to dobre išlo,
pochváliť by sa ho zišlo.
Snažil sa on ako nik,
zdá sa že je atletik
Vlk:
Pochváliť ma? To je krása.
Srdiečko mi v hrudi jasá.
Veľkú radosť veru mám,
komuže ju odovzdám.
Zajačica mamka:
Tomu koho stretneš ďalej
Radosti mu krčah nalej.
Kto je múdry – dobro robí,
potom sa mu ľahko chodí. Tatko zajac: .
Tu na kartu ti červenú farbu dáme,
na cestu za šťastím ti zakývame.
Choď tam kde zvieratká školu majú,
všetky sa do nej ráno ponáhľajú.
Vlk:
Do školy? To podržte ma.
Vlk už nič iné robiť nemá
Ale čo už, srdiečko sa červená
brána v škole bude iste zelená. V škole sú zvieratká: a sedia v kôpkach
Vrabci
Prasiatka
Sovy
Vlk sa spoza kríka pozerá na to, ako to v škole funguje
Straka učiteľka:
Nech sa páči, nech sa ráči,
neseďte sťa na pekáči.
Na miesta si posadajte,
všetci dobre počúvajte.
Soviak Sofónius:
Hú, hú, hú, tak sa mi zdá,
niekto spoza kríka pozerá.
Má chvost, uši i jazyk veľký,
nezmestí sa do postieľky Prasiatka:
To bude iste vlk, je nám beda,
ten nám prežiť v kľude nedá.
Bračekovci utekajme,
paprčkami prepletajme.
Sova Hermína:
Stojte! My sme vaši kamaráti,
keď bude zlý, hneď sa stratí.
Nás je veľa, on je sám.
príučku mu raz dva dám.
Sova Mahuliena:
Hú – hú – sivý vlk,
nepostávaj ako tĺk!
Sadni si tu na stoličku,
naučíme ťa básničku.
Straka Učiteľka:
Básničku nás učia vrabce,
nevyzuli si zas kapce.
Zobáčiky otvárajú,
na slovíčka pozor dajú
Vrabec:
Opakujte po mne skrátka,
či ty vlk a či vy prasiatka:
Vrabec Vilo volá Vladku,Vladka vedie veľkú Katku.Katka veľká vrabculienka,sadla Vladke na kolienka
Prvý krát prednesie rečňovanku vrabec, druhý krát za ním opakujú všetci účinkujúci
Vrabec :
A ja poznám zasa inú,
netreba ísť za Žilinu. Žabiak Žulo žuje trávu, žaba Žela zasa kávu. Žabiak Žulo volá žabku, dám Ti žabka žabiu labku.
Vrabec:
Čo myslíte moji milí,
že mňa by ste zahanbili?
Tak to teda nie, nie, nie!
Teraz začne trápenie!
Klára Kráľová hrala na klavíri,ku Kláre Kráľovej prišli štyri víly.Klavír Kláre kúpil ujo z Kolárova,pre Kláru je klavír vec úplne nová.
Vlk: (sedí, hlava v dlaniach):
Stačí, stačí školy,
už ma jazyk bolí.
Poplietol sa, aha!
To je márna snaha.
Straka:
Jazyk je vec dôležitá,
prosí, chváli i privíta.
Pekné slová vravieť má,
ktože sa mu vyrovná?
Mama zajačica:
Nielen jazyk pekný máme,
hneď si kruhy spočítame.
Prasiatka už vstávajú,
k rátaniu sa chystajú.
Nastúpia zvieratká s číslami a obrázkami v ruke do radu a rozprávajú:
Prasiatko: 1
Jeden je Boh, čo nad nami bdie Prasiatko: 2
Dve sú ušká – On nás dobre počuje Prasiatko: 3
Tri vypadnuté zúbky predškoláci majú,
aj tak sa na všetkých radi usmievajú. Prasiatko: 4
Štyri oči má ten, koho okuliare zdobia,
dve umelé sklíčka – očkám dobre robia. Soviak Dezider: 5
Päť prstov má jedna dlaň,
kvety mamke na ňu dám. Soviak Sofónius: 6
Šesť sovičiek v jednom hniezde,
páčia sa aj zlatej hviezde. Sova Hermína: 7
Sedem jabĺk na strome,
narastie nám pri dome Sova Mahuliena: 8
Osmička je guľatá,
farbí stromy do zlata Tatko zajac: 9
Deväť zajkov po poli,
nabehá sa do vôli. Vlk: 10
Desať prasiec chcel som zjesť,
nikomu to nepovedz. Straka učiteľka:
Ale vĺčko, ťarbák starý,
jesť prasiatka smie sa vari?
Keď sa všetko naučíme,
klobáskou ťa pohostíme. Vlk:
Klobáskou? Tú ja mám rád.
akože sa mám s vami hrať?
Čo ma ešte chcete učiť?
Akou vedou mám sa mučiť?
Zajko Pobehajko:
Čo tak farby! Poznáte?
Pritom sa aj zahráte.
Postavte sa do radu,
obzrite tú parádu
Tanec: Viktor Guľváš: Farby – pieseň
Straka učiteľka:
Vidím, že ste šikovní žiaci,
vy už ani nie ste ani predškoláci.
Pravda je už raz veru taká,
to vám vravím ja – učiteľka straka.
Zajačica Packa:
Poďme ešte na obed,
spapám celú mrkvu hneď.
Vlk chce svoju klobásku,
už mu škvŕka v opasku.
Vlk:
Je krajšie kamarátov mať okolo seba,
s prasiatkami v brušku sa hrať nedá.
Aj srdiečko veselé je lepšie mať,
aha, celé sa začalo červenať.
obzerá kartu od ježibaby.
Prasiatka spolu:
Ty nás nechceš zjesť kviki – kvík?
Ty už nechceš byť vlk pahltník?
Ty nás chceš mať rád?
Postaviť s nami z blata hrad?
Vlk:
Tak je. Ja už nie som hrozný vlk,
nemusíte ma volať: obyčajný tĺk.
Som kamarát – to mi je po vôli,
prosím, dovoľte mi, chodiť do školy.
Učiteľka Straka:
Tak sa už tá zvláštna chvíľa priblížila
a škôlkárska brána sa pre vás zatvorila.
Prežili ste si tu milé časy,
mali by ste sa poďakovať asi.
Deti si nastúpia do polkruhu – ďakujú po dvojiciach.
Chlapec a dievča– rodičom
Mami, ocko, pamätáte?
Keď ste s nami prvý raz pred dverami stáli?
Ako ste sa na nás milo pozerali.
Dali ste nám pusu i stisli dlaň,
povedali: „Jarko, Žofka, ja rád ťa mám.“ Chlapec a dievča – rodičom I.
a odovzdali ste nás sestričke, či pani učiteľke,
vraveli ste nám, že sme už vaše deti veľké.
A nám tiekli po lícach slzičky,
neboli sme celkom veľkí, boli sme vaši – maličkí
Chlapec a dievča
Sestričky i pani učiteľky nás majú radi,
učia nás kresliť, spievať i stavať hrady.
Ďakujeme za váš úsmev i za milé slová,
znejú nám v srdiečkach ako pieseň nová.
Chlapec a dievča
O naše brušká sa starali tety kuchárky,
keď vyrastieme, pozveme ich na párky.
Teraz im za všetko spolu ďakujeme,
že vedia super variť,
to my dobre vieme.
Chlapec a dievča:
Poriadok sme nemali radi veru,
občas sme aj do obrusu urobili dieru.
Teta upratovačka veľa práce mala,
s láskou zem i stoly vždycky utierala. Chlapec a dievča
Kosí trávu. Ryje piesok. Opravuje koníka.
Poznáte ho iste mnohí. Koho? Uja školníka.
Ďakujeme ujo školník, vy ste naša záchrana,
kazili sme totiž hračky po obede, za rána. Chlapec a dievča:
Ďakujeme tebe škôlka, stoličky i lehátka.
Vyrástli sme a sme veľkí. My už nie sme prasiatka.
Kresliť vieme, maľujeme, počítame skrátka.
Škola volá: „Poďte ku mne! Otváram vám vrátka.“ Chlapec a dievča
Ďakujeme tebe Bože, za škôlku i za deti.
Požehnaj nás, prosíme ťa, nech slniečko zasvieti.
Ďakujeme za všetkých, za to že ich máme,
teraz peknú pesničku tebe zaspievame:
Pieseň:
Prečo že máme opustiť čo každý z nás má rád,prečo sa máme rozlúčiť bez viery na návrat. To nie je, nie je lúčenie, hoc chveje sa nám hlas,sme všetci v láske spojení a stretneme sa zas.
s.Damiána, FDC
