- Ešte nie, šéfe.
- Brnkni jej, že to chceme asap.
- Ale veď sme jej to poslali len pred dvoma hodinami.
- No tak nech si švihne. Zajtra to musí ísť do tlače.
- Ale šéfe, má to šesťsto strán...
- Kokos, tak nech pozrie len prvých päť a ostatné prebehni autokorektorom ty.
- Ale šéfe...
- Nevymŕvaj. Zajtra ráno nech to mám na stole. Jasné?
- Jasné šéfe.
A ešte všelijako inak by sa dalo fabulovať pri hľadaní odpovede na otázku, prečo sa v najočakávanejšom knižnom trháku tohto roka vyskytuje také neuveriteľné množstvo chýb. Prečo len vydavateľ pustil na pulty produkt dotiahnutý na 99 percent a sprznil tak prácu celého tímu, keď na tom jednom percente tak nesmierne záleží. Zároveň je mi trápne, že pri písaní o knihe sa hneď z voleja sťažujem práve na odfláknuté detaily. Ale nemôžem si pomôcť, aj niekoľko týždňov po prečítaní ostal vo mne tento prvý dojem zažratý ako fľak od cviklového príkrmu. Pri čítaní som sa miestami pristihla, že sa prestávam sústrediť na dej a čakám, kedy príde ďalší preklep (a nikdy som nečakala dlho).
Škoda, lebo kniha spĺňa všetko, čo by človek od hollywoodskeho bestselleru mohol očakávať. Šikovnú manipuláciu s napätím, svižný dej, tajomstvá aj prekvapenie, občas malé poučenie, smiech aj dobrú zábavu... Hoci nás, Európanov, kvária v týchto pohnutých časoch celkom iné starosti ako záchrana USA pred útokmi inteligentných teroristov nového tisícročia, možno vám čítanie Pútnika poskytne aspoň psychologický únik pred neúprosnými migrantmi.
Trochu k veci: Hlavný hrdina je hero jaksapatrí. Tridsaťročný geniálny špión - dôchodca z organizácie takej tajnej, že CIA oproti nej vyzerá ako predstavenie pouličných artistov s dobrovoľným vstupným. Všade, kde sa ocitne, to dobre pozná, alebo je mu to aspoň povedomé. Pohnuté detstvo. Vyzná sa v umení. A tak ďalej. Stále je však len slabý čajíček oproti hlavnému záporákovi. Ten dokáže prakom zostreľovať sovietske stíhačky, kradnúť medicínsky materiál z najlepšie stráženej budovy v Sýrii v prestrojení za bezdomovca, štiepiť atóm v starej garáži na libanonskom vidieku, a keby sa tak neponáhľal zlikvidovať obyvateľov Spojených štátov, akiste by sa stal prvým zvestovateľom viery na Marse.
Takto to možno znie blbo. Ale uvidíte, keď natočia film, bude to ešte väčšia bomba ako samotná kniha. MGM už v lete kúpila práva na sfilmovanie a hlavná rola by vraj mala prischnúť Bradovi Pittovi alebo D.D. Lewisovi. Ja som skôr dúfala v niekoho ako Ryan Gosling, lebo urobiť z Brada Pitta tridsiatnika už bude slušná výzva. Na druhú stranu, kto raz uhral Benjamina Buttona, môže asi stvárniť kohokoľvek bez rozdielu veku a možno aj pohlavia.
Niekoľko upozornení: Ak máte doma bábätko a budete pri čítaní kojiť, môže sa stať, že sa zabudnete a prekŕmite dieťa. Dajte si pozor, aby vám nepoblinkalo rozčítanú stranu. Ak dáte knihu manželovi, bude sa s ňou zašívať, preto s ním pár dní nepočítajte. Ak sa nazdávate, že ešte zopár trilerov by ste tento rok predsa len prežili, v tom prípade je mojím tipom kniha Skala od Petra Maya. Alebo rovno celá trilógia. Nejde síce o taký veľkohubý trhák ako napísal Terry Hayes, hoci niekoľko prienikov sa nájde. Obe diela sú ovenčené oceneniami, obe pochádzajú z pier úspešných scenáristov, obe presahujú škrupule svojho žánru. A možno sa pre vás škótski dedinčania z Vonkajších Hebríd, denne šľahaní životom a studeným atlantickým vetrom stanú ešte lepšími spoločníkmi než dokonalý americký špión.
Mimochodom: V Skale som nepostrehla ani jeden preklep. Chcem veriť, že nie kvôli tomu, že knihu nevydalo vydavateľstvo, nýbrž nakladatelství Host.
