Pre bezradných rodičov je tu nedokonalý, ale vcelku uchopiteľný recept na vysvetlenie tejto záležitosti, delikátnej a nechutnej zároveň.
Takže, deti. Predstavte si, že plánujete navariť niečo dobré, aby najbližších pár dní bolo čo jesť. Aby to bol pokrm výživný a ľahko stráviteľný. Prídete z obchodu a z nákupnej tašky vybalíte nasledovné: Obrovskú bravčovú hlavu, kapustnú hlavu, olej, granko, kotletu, býčie žľazy, čabajku a malú sieťku zemiakov. Kotlety nemáte radi, sú ťažko stráviteľné. Naposledy vám jednu servírovali v župane a ešte teraz vám skrúca žalúdok. Okrem toho, táto ani nevyzerá čerstvo, je akási fúzatá. Prasacia hlava? Len to nie. Bravčového máte po krk. Naposledy ste už dvakrát miesto nákupu museli ísť na zakáľačku a odvtedy ste nič iné nemali v ústach. Zarobili ste si akurát tak na žlčníkový záchvat. A čo si, preboha, počnete s býčími žľazami? Veď ste to v živote nevarili. Navyše, granko ostáva ako jediná voľba pre dezert. Je síce v novom obale, ale dobre viete, že je to stále to isté blbé granko, plné skrytých tukov, cukru, a navyše s umelou arómou. A keď bližšie nahliadnete do sieťky so zemiakmi, zistíte, že ten najväčší je skrz naskrz prehnitý.
Vopred je vám jasné, že žiadnu haute cuisine z týchto surovín nevymyslíte. Ale možno by vydalo aspoň na kapustnicu. Trochu primastnú, asi by vás z nej prehnalo, ale predsa len. Aj tie nešťastné žľazy by sa v nej možno stratili. Idete si to na chvíľu premysieť a pozrieť nejaký vhodný recept. Tušíte, že toto nebol najlepší nákup a možno by ste mali zájsť znova do obchodu. Ale keď sa vrátite do kuchyne, ostanete v šoku. Niekto už začal variť namiesto vás!
V peci sa už škvarí celá bravčová hlava, bohato posypaná grankom, v papuli má strčenú čabajskú klobásu a obložená je niekoľkými nahnitými zemiakmi. Hrôza! V panike beriete tašku a zberáte sa opäť na nákup. Ale ktosi sa vám vyhráža, že kým budete preč, kotleta začne riadne smrdieť a napáchne z nej celý byt. Musíte vraj ostať doma strážiť.
Možno ste zvedaví, kto to všetko napiekol, kto sa vám to vyhráža smradľavou kotletou a prečo. Najjednoduchšie bude zaspievať si o tom riekanku: Oli-oli-garcha. Poznáte? Takto dáko sa to tam spieva: Kľakni na kolienko, rúčka rúčku myje, a vyber si, koho chceš, koho najviac...dotuješ.
Nuž tak, deti. Ostáva len dúfať, že tá prasacia hlava nám čoskoro prihorí. Ktovie, ako by dopadol ďalší žlčníkový záchvat. Nádej je však mizerná.
