Tí, čo sa po svete presúvate prostriedkami hromadnej dopravy asi poznáte "top 5":
klobása s chrenom
tlačenka/huspenina s cibuľou
ryby v oleji
hrianka s cesnakom
včerajší opijáš (Tá posledná možnosť síce nie je raňajková záležitosť, ale je o to nebezpečnejšia.)
Pre tých, ktorí sa vozia autom to teda konečne dovysvetlím. Je ráno, prívetivé asi ako pohľad školníka ktorý aj keď idete akútne na wc presne vie že tam idete fajčiť alebo robiť nejakú inú neprístojnosť. Nastúpite do autobusu, no paráda, voľného miesta dosť (na prváčikov ktorí síce nedočiahnu nohami zo sedadla na podlahu ale sedieť musia je ešte skoro), a tak si sadáte. Tí, čo nastúpia o 2-3 zastávky ďalej už toľko šťastia nemajú, ale neriešite - myšlienky už behajú po svojich cestách. A vtom sa to stane. Vaše myšlienky "tresknú" do aktuálnej reality a vinníkom je nos. Ten všetečník, ktorý má tak rád vôňu ... (doplňte si, to, čo má rád môj nos, ten váš môže neznášať) signalizuje, že niekto tu jedol niečo z "top päťky".
Nos dáva pokyn mozgu, mozog očiam a tie už v spolupráci s nosom hľadajú "vinníka". Ten je väčšinou "zavesený na štangli (alebo madle, či ako sa nadáva tej tyči ktorej keď sa držíte sa vlastne bránite pred pádom)" niekde vo vašej tesnej blízkosti, prípadne sedí za vami. Nerobí nič zlé, len dýcha. A s dychom do sveta posiela posolstvo o tom, čo raňajkoval ...
Priznám sa, nič ma nie je do stravovacích návykov mojich spoluobčanov a väčšinou mi je úplne jedno čo kto do seba natlačí, ale u seba si teda dávam pozor. Huspeninu, ryby a občas aj klobásu môžem, ale len keď viem, že neidem "do sveta medzi ľudí". A to práve bol včerajší prípad. Asistentka ma brala do Nitry, na zasadnutie, ktoré som viedla. Ráno som otvorila špajzu a pod ruku mi vbehli ONY. Konzerva sardiniek v oleji. I vtedy moje receptory chuti zaslintali. To už ale nastúpila tá štipka rozumu čo si u mňa ešte nechala prechodný pobyt a vyslala spomienku nosu. Ten dal prikaz "teraz rozhodne nie. Možno večer." A ryby ešte chvíľu hlásili že určite na ne mám chuť ... Dostali košom, chuť-nechuť, nie som buran.
Prišiel večer, prišlo aj ráno a domáce zásoby ponúkli niečo iné. Niečo, čo by som si mohla dať hocikedy. No a aj ryby "provokatérky" sa kdesi skryli ... Vedeli asi, že im ide o ten biedny, konzervovaný život.
Už ale asi aj vy viete, čo bude dnes na večeru. :)
