Znamená to, že ja nepijem vôbec. Dnes mi alkohol nič nehovorí. Fľašky môžu okolo mňa tancovať aj valčík v rytme rock´n´rollu, jednoducho ma nezaujmú. No a teraz som to asi celkom „zaklincovala“, no priznám sa, boli časy keď som s kamošom (síce len raz-dvakrát za rok) stiahla pol litra vodky za noc.
Z mojich predchádzajúcich riadkov teda vyplýva (malo by), že nie som apriori proti alkoholu. Pravdaže nie som, veď aj ten bol „vymyslený“ pre ľudí, takže ľudia nech ho aj konzumujú. Sú situácie, kedy je „takmer nevyhnutný“ (tie zase len berte s rezervou) – cestovatelia do exotickej cudziny by vedeli rozprávať, ako ich rumom „vypálený červík“ zachránil pred tráviacimi problémami …
Priznám sa, neznášam ani také tie hlášky „Daj si, veď nebudeš trhať partiu...“ a podobné. Budem, v podobných prípadoch s tým nemám problém a keď to dotyčný propagátor ohnivej vody nepochopí po dobrom, tak s kamenným ksichtom zapotím, že som preliečená alkoholička. Lebo asi len to sú niektorí ľudia ochotní akceptovať. Neplatí to síce na ľudí, ktorí ma dobre poznajú (vedia o mojom vzťahu k alkoholu a aj to, že alkoholičkou som (zatiaľ) nikdy nebola), ale tí ma k podobnej hláške zase nedoženú … Bývali časy, keď som za večer štvrtý a každý ďalší pohárik za jeden večer vyliala do drezu a doliala džúsom, no to bolo v pokročilejšej hodine už dosť nápadné. :)
S čím mám teda problém? S javom, ktorý by som nazvala pijeme do bezvedomia. Bývam v centre mesta kde sa pravidelne konajú kultúrne podujatia. Náš park nie je po 22. hodine, prípadne po polnoci miesto, kde o mladých ľudí – kandidátov na záchytku núdza. A toto mi hlava neberie. Čo je také lákavé na tom, že mi bude tak zle, až sa povraciam, nedaj Bože pošpiním? Že keď sa zobudím budem sa cítiť hnusne? Ale áno, teoreticky viem pochopiť, že človek raz za čas „nezvládne situáciu“ a dá si za pohárik viac, ako znesie. No na to sú priatelia, ktorí mu pomôžu dostať sa bezpečne domov/do postele. Celkom chápem, že človek v 17tich si potrebuje nastaviť „kontrolku“ - teda zistiť, kedy to už nemám pod kontrolou. Čo ma však zaráža, že partia sa vyslovene dohodne na spoločnej pitke spôsobom „pôjdeme sa dať dole/rozbiť/sundať/..., ale nie tak ako ty minule, že si ešte vládal sadnúť na bicykel!“
Práve mi napadla taká myšlienka … Asi to bude výchovou. Nemôžem hodnotiť výchovu ostatných rodičov, len tých mojich. A za tú môžem byť len vďačná. Aj keď bola prísna bola láskavá a „demokratická“.
