Venovala som sa zrakovo postihnutým, je čas všímať si aj iných. Pár tipov pri komunikácií so sluchovo postihnutým človekom.
Ľudia nepočujúci/sluchovo postihnutí majú problém hlavne vo verbálnej komunikácií, čo asi nikoho neprekvapuje. Preto je dobré držať sa pár zásad:
Dbajte o to, aby ste sluchovo postihnutému (ďalej len SP) nestáli proti svetlu.
Nie je nutné na SP človeka zbytočne kričať, ani prehnane artikulovať. Spôsobuje mu to zbytočný stres a nemôže sa sústrediť na význam toho, čo hovoríte, preto hovoríme podľa možnosti pokojne a plynule, bez zbytočných pohybov hlavou. Dôležité je byť mu otočený tvárou v tvár a nemať prekryté ústa.
Ak vás SP človek požiada o vysvetlenie významu niektorého slova neznamená to že je „menej inteligentný“, len ho možno má problém odčítať z vašich pier. Vtedy sa nehanbite použiť papier a ceruzku, prípadne mu to slovo popísať. Hovorí úplne nepočujúca Miška: „Bola som u sesternice na prázdninách a chceli sme ísť nakupovať. Heňa mi hovorí: - Máme tu novú tržnicu, pôjdeme do nej prevetrať peňaženky. - Nevedela som jej z pier odčítať slovo tržnica. Pýta sa ma – ty nevieš čo je tržnica??? Tak som jej dala do rúk papier a pero, nech mi to napíše. Keď som to slovo videla, hneď mi to bolo jasné ...“
Pozornosť nepočujúceho upútajte dotykom – nie však v oblasti chrbta a hlavy, ideálne je dotknúť sa ramena/predlaktia. Na väčšiu vzdialenosť upútate pozornosť mávaním, musíte však byť v jeho zornom poli. Ak sedíte pri stole s viacerými SP a bolo by náročné každého upozorniť dotykom, môžete prstami zaklopať na stôl – SP človek je vnímavý na vibrácie.
Keď SP posunkuje nechytajte ho za ruky a neodvracajte sa od neho. Sú to agresívne vnímané gestá, ako keby vám počas reči niekto „zapchal ústa“.
