Áno, sú na Slovensku miesta, kde sa aj dnes, v 21. storočí, v čase vi-fi a keramických varných dosiek, žijepráve takto. Pravda nie je ich už asi veľa, no sú. Verím, že niekto si povie "aká úžasná romantika" a pokiaľ ide o týždňovú dovolenku poviem si to aj ja.
Miesto, kde si cestou na latrínu pokojne môžete vyvrtnúť členok na krtinci; kde lesom poza váš dom vedie prť lesnej zveri a keď nad ránom tíško sedíte na pníku môžete ju vidieť, ako ide piť do prameňa; kde váš mobil slúži akurát tak na to, aby ste vedeli koľko je hodín.
Ako vravím, na týždňovú dovolenku a dosť.Priznávam sa dobrovoľne, som dieťa mesta. Radšej ako šramot v kroví počujem šum hlasov (to, čo šramotí v kroví sa mi nevie prihovoriť ľudskou rečou a povedať s akým úmyslom prichádza a teda ma logicky znepokojuje.) Radšej mám pocit, že môžem ťuknúť do vypínača a zapne sa kúrenie, ako so sekerou v rukách tvrdo zápasiť o každé polienko (to už je o mojej pohodlnosti, ja viem.)
Nechcem si však ani predstaviť, ako sa do tejto lokality trápia ľudia zo sanitky pre niekoho, komu ide o život. Ja viem, ľudia tak žijú, ale moja predstavivosť až tam nesiaha.
Väčšinou v takýchto oblastiachkultúra takmer neexistuje. Mužom "musí" stačiť miestna krčma, ženám kostol a komu nie nech ide do mesta. Knižnica? Tú miestnu už mcáte dávno prečítanú. Koncert? Kto by tu mal na také taľafatky čas? Ihrisko pre deti? Veď je v škôlke, prípadne v škole školský dvor, tak načo. Ale to všetko v podstate nemusí byť problém. Problém by ale pre mňa nastal, keď treba ísť k lekárovi, prípadne riešiť úrady ktoré v obci nie sú. Možno nejaký obvodný lekár chodí raz-dvakrát do týždňa, no predsa len máme slobodnú voľbu lekára.
Ani nehovorím o každodenných veciach ktoré mi v meste spríjemňujú život. Keď mám chuť skočím si na kávu do kaviarne, kde si môžem otvoriť knihu či písať list pri šálke horúcej čokolády alebo čaju bez toho, aby ma niekto mal za čudnú.
Nehovorím o predsudkoch a rečiach poza chrbát typu"tá baba má už štyridsať a ešte nie je pod čepcom, niečo s ňou iste nie je v poriadku!" "A čudujete sa, suseda? Veď je taká a hentaká, kto by ju aj chcel?"
Na záver tohto článku však musím napísať, žeobdivujem ľudí, ktorí na nejakej samote prežijú celý život, prípadne sa tam odsťahujú, lebo im takýto život vyhovuje.
Netvrdím, že toto všetko platí paušálne - nemám rada paušalizovaný pohľad na svet, preto si nemyslím že keď toto platí pre Hornú Dolnú nemusí to platiť pre Veľkú Lehotu alebo Malú Dedinku. Tvrdím len, že hory, divoká príroda za domom či trojmetrové záveje sú možno pekné na pohľadniciach a v prírodopisných filmoch, ale ja k životu potrebujem pohodlie mesta.
Tak a teraz, vidiečania, do mňa! ;)))
