Rozdelila by som to do dvoch skupín. Jednou sú "ignoranti", druhou "pokecovci".
Ako sa ktorí prejavujú?
Ignoranti - pýšu tak ako im zobáki narástly alebo ako ich v tom momente napadne. Nemajú problémi s tím že mi ostatný to čýtame a že (určite nie len) mne sa až čosi robý ked čítam ich vysvetlenie že keď my to vadí nemusím čítať a móžem ísť do tatranskích kopcov zveri gramatyku učiť. (neviem koľko úmyselných chýb som v tomto pár riadkovom texte urobila, pri desiatich som prestala rátať)
Pokecovci - to sú tí, ktorí zámerne "prznia" jazyk PíShu aqo keBy sa im xceli nejaQým sHialenýM spUosobom poprehazovat klááávesY. (uff, tento spôsob písania je oveľa náročnejší ako u "ignorantov")
Vlastne je ešte jeden spôsob písania, kde sa tieto dva typy kombinujú, no nechytám sa skúšať ho. To by mi asi klávesnica dala výpoveď a počítač by sa odporúčal do večných lovísk, a to si dovoliť nemôžem - predsa len nie je môj ... Viete, čo ma prekvapuje najviac? Že takto píšu mnohokrát decká, ktoré chodia do školy. Nejdem sa pýtať, čo ich v tej škole učia, verím, že každý učiteľ svoj predmet, a teda aj slovenský jazyk, učí s láskou a svedomite. Nejdem sa pýtať, kde sa stala chyba, lebo odpoveď nepoznám. Pýtam sa ale Bože, prečo nie som aspoň polovičný ignorant, aby mi to aspoň neprekážalo ...? A ešte jedna vec ma vie prekvapiť. Že ľudia maďarskej národnosti veľakrát vedia po slovensky písať lepšie ako samotní Slováci. Trošku hanba, nie?
