Aj keď priznám sa veľmi často sa im neoddávam ... Vidím si pod nohy ešte menej ako za svetla a to dosť zneisťuje moju orientáciu v priestore. Poviete si - máš bielu palicu? Máš! Tak ju vytas a hor´sa do ulíc! A máte pravdu. Lenže ja som tvor od prírody nenormálne lenivý a väčšinou mi po večeroch vyhovuje sledovať televízne spravodajstvo (aj keď tam veľakrát nie je o čo stáť) a teraz v zime aj popíjať horúci čaj.
Občas sa ale stane, že sa mi taká príjemná prechádzka podarí. Je to vtedy, keď idem z knižnice ktorá je síce od môjho príbytku kúsok, ale cestou domov to vezmem obkľukou aspoň cez Župnú. Mesto je takmer vyľudnené. Sem-tam sa okolo prejdú ďalšie kroky - možno predavačka, ktorá sa zdržala pri uzávierke a teraz sa ponáhľa do Lidlu uvažujúc či má na nedeľu kúpiť kuracie prsia alebo radšej hovädzie predné ktoré je v akcií; táto dvojica krokov patrí určite zaľúbencom, ktorí okrem očí a sladkých slov toho druhého nevidia a nepočujú nič iné; no a tento zvuk budú psie labky. Nemajú pána, možno nejaký túlavý chlpáč ktorý na mňa určite chvíľu hľadel s nedôverou no keď zistil moju ignoráciu len mi ju opätoval a šiel si svojou cestou ktovie kam ... Kúsok za kníhkupectvom odbočím popri hlavnej ceste. Tepna mesta ktorá vedie do Maďarska nespí hádam ani po polnoci, tak prečo by mala teraz ... Odbočím do Valchovníckej. Na Župnej je pár podnikov, ktoré mi síce neprekážajú ale akosi sa potrebujem ponoriť do ticha prázdneho mesta.
Prebleskne mi mysľou, ako sme kedysi s maminkou a Jankou chodili do mesta keď mal oco hokej. To doma nemohla mucha prdnúť bez toho aby ho nevyrušila, tak sme my, babská zostava vyrazili do ulíc. A som na námestí. Tu je akosi viac svetla, veď je to "srdce mesta" ...
A som doma. Hlava vyvetraná, nechcete mi niekto urobiť čaj?
