A tomu veľmi fandím, lebo začať treba od seba. Môžeme poukazovať na Čínu, Indiu, USA či iných znečisťovateľov planéty, keď si pri každom nákupe vezmeme novú igelitku; keď doma nutne potrebujeme v novembri jahody a rozčuľujeme sa, keď v hypermarkete nemajú liči alebo hurmikaki; naše deti majú (vďaka Bohu) zdravé nohy, ale vyvážame ich do škôl namiesto toho, aby sme im obstarali mesačný lístok na hromadnú dopravu; no a načo by sme si na zeleninu či ovocie na trh nosili vlastné plátené vrecká, veď nám to šupnú do mikroténovej tašky. O triedení odpadu ani nehovorím, aj keď to už nie je až tak o jednotlivcovi, ako o samospráve, na ktorú však jednotlivec môže vyvíjať tlak, aby to riešila.
Poviete si - veď ty sama si pr...zadnicu vyvážaš autom len čo vyjdeš z bránky domu. Máte pravdu. Kým som nechodila po štyroch tak som využívala hlavne hromadnú dopravu. No a plátenú tašku som nosila v kabelke ešte v časoch, kedy nad tým ľudia pobavene dvíhali obočie a moji rovesníci poznamenávali že "joooj, takú nosila aj moja babka".
Skrátka, u nás doma Grétka nie je témou, lebo nám, čo sa týka domácnosti, nehovorí nič nové.Napriek tomu jej veľmi držím palce, lebo "otvára oči" aj tam, kde ich roky lepila vidina zisku.
Na druhej strane - čo to, čo robí, spraví so samotnou Grétkou? Ide si svoje, darí sa jej, lebo vie zaujať, má tému, ktorá sa páči a tak je vnímaná tak, že kto s ňou nesúhlasí ide automaticky proti nej, proti ekológii, proti zdravému uvažovaniu, skrátka kto prejaví čo len minimálny nesúhlas s Grétkou je strašný odľud a znečisťovateľ prírody už len svojim názorom. Grétka je však človek s Aspergerovým syndrómom. Zažili ste takého človeka, keď mu niečo odopriete? Keď sa kvôli tomu dostane do amoku je schopný si ťažko ublížiť. Mala som kamarátku, ktorá mala deti s ľahkou formou tejto diagnózy hneď dve. Už len návšteva u príbuznách bola mnohokrát problémom, lebo to vždy končilo jedným z dvoch extrémov - buď dieťa u nich môže všetko, lebo veď nechceme aby sa "muselo" hnevať, alebo odišli v strašnom amoku, lebo dieťa nedokázalo pochopiť, že ten sloník, čo má babka na polici nie je na hranie. Toto fakt nie je nejaká nevychovanosť, ale diagnóza. A verte, že ak raz zažijete dieťa, ktorému nedovolíte hrať sa s (napríklad) tým sloníkom a ono si po chvíli trieska hlavu o operadlo kresla až to duní, tak veru si veľmi dobre rozmyslíte či mu budete oponovať. Sama som sa z takéhoto zážitku spamätávala veľmi dlho. Grétkin prejav na pôde OSN pôsobil umelo, teatrálne, neprirodzene. No toto je zrejme pre jej diagnózu charakteristické. (https://cpppappezinok.sk/aspergerov-syndrom/)
Z Grétky si robíme idol. Je úžasná, ako tam stála, krehká, mladá dievčinka pred všetkými tými mocnými sveta a odvážne im vmietala do tvárí všetky tie hrozné veci. Neohrozená, nespútaná, priama, otvorená. Jej dych berúci prejav vám nedovolí inak, ako súhlasiť s ňou. A teraz si predstavte, že sa voči vám bude takto správať vaše (zase len - vďaka Bohu) zdravé dieťa. Jeho idol s tým predsa má úspech u iných persón, ako je jeho mama či otec. Lenže. Určitý spôsob správania je pri diagnóze štandardný, no u zdravého dieťaťa ho musím nazvať asi nekorektne, ale inak sa nedá - ako vydieranie.
Inak na príklade Grétky krásne vidno, aký je rozpor medzi tým, čo mnohí ľudia hovoria a ako myslia. Hlásame rozmanitosť, pestrosť a toleranciu voči iným názorom, no myslenie máme čierno biele - kto si dovolí čo len zľahka nesúhlasiť so všekým čo robí "môj idol", ten je okamžite často až vulgárne onálepkovaný.
Každopádne - za jedno som Grétke veľmi vďačná. Vyháňa aj nás, ostatných z našej komfortnej zóny. Tento článok vôbec nie je zameraný proti nej. Ak to tak niekto vníma, je mi to ľúto, ale - nič s tým neviem urobiť.
