A tak vzniká mýtus
Nepochybne, seniorský vek so sebou prináša potrebu používať na mobilitu, či orientáciu rôzne pomôcky počnúc opornými palicami, vozíkmi končiac.
V médiách, ak je téma ľudí s handicapom, ilustračné zábery zväčša ukazujú seniorov.
Navodzuje sa tým u verejnosti podvedome predstava, že problémy napríklad s debarierizáciou verejných budov sa týkajú hlavne ľudí vo vysokom veku. Pravdaže, týkajú sa AJ ich. Je tu však relatívne veľká skupina ľudí v mladom či strednom veku, ktorí ortopedické, či orientačné pomôcky používajú tiež.
Kvalita života rovnaká, potreby veľmi rôznorodé
Na tom sa zrejme zhodneme, každý z nás potrebuje určitý komfort na to, aby dosahoval jeho život primeranú kvalitu. No a tu je to aj vekom veľmi rozdielne. Nebudem ich tu konkretizovať, nie je to cieľom článku.
K jeho napísaniu ma "dotlačila" diskutérka pod príspevkom o debarierizácií verejnej budovy v meste. Diskutérka sa vyjadrila, v zmysle, že načo to tam debarierizovať, veď tam starí a chorí ľudia nechodia. Nechodia. Ale chodia tam, konkrétne do hudobného klubu, kaviarne, či komunitného centra, ľudia mladí a v produktívnom veku aj na vozíku, s rollátorom, či s barlami.
Nezužujme preto mediálny obraz ľudí s handicapom na seniorský vek.
