Schválne nepíšem že "Neznášam telemarketérov", lebo to by nebola pravda. Sú to tiež len ľudia ktorí preto, aby mohli živiť svoje rodiny, cestovať a slušne žiť potrebujú zarobiť peniaze. A telemarketing, ktorý nás tak veľmi otravuje možno pokladajú za posledné východisko z núdze. Aj keď si zrejme sami uvedomujú že ich profesiu a ponuky sú megaotravné žiť treba a to bez peňazí nepôjde. Preto chápem ak rozhovor prebehne tak, že hlas na druhom konci linky mi niečo ponúkne, ja sa poďakujem a oznámim volajúcemu že podobné ponuky ma nezaujímajú a rozlúčime sa ako slušní ľudia.
Jeden typ telemarketérov mi však doslova prekáža. Sú to tí čo tento môj oznam odignorujú tým že veď nemôžem vedieť čo mi idú ponúknuť a že možno budem ľutovať že som na ich ponuku nereflektovala.
Neviem čím som si to zaslúžila ale s takýmito ponukami sa mi vrece roztrhlo akurát keď som bola v nemocnici a nekomunikovala som s nikým okrem svojich najbližších. Na displej som takmer nevidela, preto som hovory brala. Aj z neznámych čísel. Len sa mi potvrdilo že ľudia sú rôzni, lebo človek na druhom konci linky mi buď poprial skoré uzdravenie, alebo sa opýtal či mi môže zavolať keď sa vrátim z nemocnice. No na jeden hovor si pamätám celkom presne.
- Dobrý deň, ja som XY z firmy YZ a volám vám, aby som vám oznámila že ste vyhrali výrobok z našej ponuky ktorý si môžete prevziať ...
- Ďakujem vám za ponuku, ale ja som v nemocnici.
- To nevadí, ak sa dohodneme môžem za vami poslať nášho zástupcu vo vašom regióne. Sním sa potom dohodnete na termíne prezentácie ...
- Vážená pani, asi ste nepochopili, ja som hospitalizovaná.
- Ale to vôbec nie je problém, veď sa z tej nemocnice vrátite. - prehovára ma cukrový hlas, no to už som sa neovládla a odpovedala som:
- Nevrátim, dnes o 15,00 totiž odlietam na Mars.
Nebola som vôbec slušná, ale ani dáma telemarketérka nebola taktná ... Bežne taká protivná nebývam, no aj tak - vážení telemarketéri, nekontaktujte ma, škoda peňazí za hovor.
