Mladý človek skúšaný životom ako každý, úplne obyčajný ale pre niekoho dúfam celkom výnimočný.obj=new Object;obj.clockfile="otsukashokai001-navy.swf";obj.TimeZone="PST";obj.width=150;obj.height=150;obj.wmode="transparent";showClock( Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ešte počas volebnej kampane niekoľkokrát zaznelo z úst súčasného premiera Fica že ak bude vo vláde dosiahne že slovensko bude mať najlacnejší benzín v Európe. Hovoril aj o znížení cien ropy ktoré sa dajú dosiahnuť a LENon aj vie ako. Bohužiaľ to ako sa to dokázať dá nevie dodnes nikto a premier to asi ani nikomu ukazovať a predvádzať nemieni.
Čoraz otvorenejšie útoky na Slovensko. Útok z vnútra založením Autonómnej rady pána podnikateľa Bósza, pokračovanie zaznelo na pôde Európskeho parlamentu z úst Arpáda Duka – Zólyomiho keď obvinil Slovensko z neprispôsobivosti a z extrémne prísneho jazykového zákona, a zrazu sa objavuje aj článok v maďarských novinách, ktorý označuje súčasné Slovensko za Slovensko Jána Slotu. A toto označenie si ja osobne vyprosím.
Takto znelo viac reakcií na jednom z mojich blogov práve o tejto téme. Vraj čo čakám že sa Maďari na Slovensku zoberú a vyhlásia svoju autonómnu oblasť? Zaznelo to z oboch strán či už slovenskej alebo maďarskej. Už som si začal myslieť že to tak naozaj bude a čo Boh nedá zobudím sa a pri pravidelnom rannom čítaní článkov som narazil na jeden celkom zaujímavý priamo na SME.sk
Útok na médiá, opäť. Človek by si len povedal, nič nové, tá istá rétorika nášho pána premiera. Tentoraz však zaznela z úst všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov, v súvislosti s tým, koľko sa médiá venovali oslavám sviatku sv. Cyrila a Metoda. Ešte stále tvrdím, že nič zvláštne veď premier chce zákon o médiách v ktorom by zaviedol prísnejšie dohliadanie na ne, čo sa ináč dá na cenzúrou.
A je to tu, táto vláda nám vládne už rok teda by bolo pomaly na čase hodnotiť. Hodnotilo už dosť ľudí tak to skúsme ešte raz tentoraz z trochu iného pohľadu ako pán premiér prípadne prokoalične ladený pán prezident. Samozrejme rovnako subjektívneho, pretože úplne objektívne dokáže hodnotiť málokto, ale predsa trocha iného, dalo by sa povedať z druhej strany barikády.
Napriek vyhláseniam bývalého podpredsedu vlády, že reči o snahu autonómne oddeliť časť Slovenskej republiky sú len bludy a prázdne pokusy poškodiť SMK, zdá sa že až tak nevinné to predsa nebude. Tvrdiť že s tým má priamo SMK niečo spoločného by bolo asi prisilné ale že by o podobných snahách určitých kruhov nevedeli sa mi tiež zdá dosť nepravdepodobné. A že sa niečo deje je už viac ako isté.
Málokedy sa dostanem v nedelu okolo obeda pred televízor aby som si pozrel reláciu O päť minút dvanásť. Asi by som sa mal častejšie hneď by mi to vylepšilo náladu tak ako posledná relácia. Pán premiér mal hodnotiť rok vládnutia súčasnej koalície. To však býva práve u neho dosť jednoznačný problém, hovoriť k veci a odpovedať na položené otázky.
Dnes som blog vôbec nechcel písať. Ak však predsa bol som rozhodnutý napísať konečne blog na nejakú lahkú piatkovú tému. Nieje to síco to čo píšem ale skúsiť som to chcel. Nedá mi však nereagovať na diskusiu pri mojom včerajšom blogu, kde som sa stal terčom osobného útoku a bol som obvinený zo slabosti, pokrytectva a zbabelosti.
A nielen že nemusím, ani veriť pravdepopdobne nikdy nebudem. Pravdepodobne pretože ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Aj keď si nemyslím, že organizácia z ktorej sa za storočia vyvinula najmocnejšia organizácia v dejinách ludstva vôbec, dokázala nejakým záhadným spôsobom zmeniť. Zmeniť v prospech ludí, možno ani nie tých čo ešte stále slepo veria každému slovu vyslovenému v kostole, skôr v prospech tých ktorím sa už oči otvorili.
Som Slovák, ale to ešte určite nieje dosť dobrý dôvod. Veď som maďarskej národnosti a ako som už dnes ráno dostal, zrádzam maďarskú jednotu. A to len preto že odmietam nacionalistické rozdúchavanie vášní na oboch stranách. Trianon predsa nieje dôvod na oslavu. Trianon bol trest a to si musíme uvedomiť. Či spravodlivý, to nám už súdiť neprináleží.
Romeo a Júlia, asi najslávnejšie Shakespearovo dielo. Dielo patriace medzi najslávnejšie diela všetkých čias. Dielo nespočetnekrát zahraté na javiskách divadiel od tých najmenších až po tie najväčšie a najznámejšie. Plné emócií každého druhu v najčistejšej forme. S prívlastkom „ako to vidíme my…” však len naše.
Po svojich včerajších blogoch som bol v diskusii obvinený z latentného nacionalizmu, dokonca som dostal aj návrh aby som tému nikdy viac neotváral. Preto už dopredu dakujem za všetku kritiku ale hlavne za inteligentné príspevky k téme, kedže o tie mi prave teraz ide. Téma je opäť uzko spätá, s Hedvigou.
Včera som si myslel že téma je vyčerpaná až na úplné dno a ešte možno ešte ovela hlbšie keď sa k nej už vyjadrujú aj ludia ako ja. Dnes sa ukazuje ze to až take prečerpane vôbec nieje a keby aj bolo vždy sa nájde človek ktorý tému vynesie na povrch. Dnes sa tým clovekom stal nový predseda SMK Pál Csáky.
V médiách sa šíri správa o požiadavkach koaličných partnerov nášho najmilovanejšieho premiéra. Úprimne, každý kto sa na to pozeral troška reálne čakal podobný vývin situácie. Je to vlastne úplne logické a nebolo by to pravdepodobne ináč ani keby bolo namiesto Smeru tretím koaličným partnerom SDKÚ alebo ktorákolvek iná strana.
V diskusii k mojmu včerajšiemu článku sa mi dostalo obvinenia, že robí z Hedvigy obeť. Netvrdím, že to tak nieje, ale veď ona to obeťou naozaj je. Ak nie fyzického útoku tak minimálne obeťou velmi vysokej politickej hry. Hry, ktorá ju dostala do tejto nezávideniahodnej situácie.
Opať sa rozhorel boj na oboch stranach Dunaja. Boj, ktorý sa nebojuje zbraňami ale zbytočnými silnými rečami z politických táborov oboch zainteresovaných strán. Boj, ktorý spája aj nezmieritelných nepriatelov a na chvilu z nich robí jeden tým bojujúci za jednu „dobrú” vec. Či je tak jednoznačne dobrá sa ukáže za pár dní.
V Maďarsku zažíva Rímskokatolícka cirkev šok. Biskup požiadal o prepustenie z povinností. Znie to jednoducho, ale o prepustenie musel požiadať samotného pápeža Benedikta XVI. A ten napriek jeho jednoznačnému názoru biskupa bez komplikácií vyhovel jeho žiadosti.
Odišiel človek, herec Maďarského národného divadla, otec, manžel a kamarát. Maďarsko plače. Mal len 47 a velký kus života ešte pred sebou. Hektický život si vzal svoju ďalšiu zbytočnú obeť.
Niekto z vlády opäť zaperlil. Riešiť to samozrejme nemieni nikto, hlavne nie vláda či dokonca premiér na ktorého sľub že už pri náznaku problému bude ktokoľvek z funkcie odvolaný, nemôžem zabudnúť. Zabúdať by nemal ani on keďže je to už minimálne druhá výrazná chyba člena vlády. Tou prvou bol určite výrok ministra zahraničných vecí týkajúci sa Kosova.
Je celkom pohodlné sedieť doma za počítačom a písať. Je jednoduché písať kritiku a nič nespraviť. Tak skúsme v našom mestečku nájsť niečo pozitívne alebo aspoň menej negatívne, čo môže po predchádzajúcom článku troška zdvihnúť mienku o meste v ktorom žijem.
