Minule ma v bratislavskom Starom meste pristavil básnik Marián Kubica a unaveným hlasom mi oznámil, že sa chystá zbierka kaviarenskej poézie vekom zrelých autorov. Vraj sa tam nájde miesto aj pre moje dávne výtvory, ak budem súhlasiť. Čo už ja - ja už súhlasím takmer so všetkým. Ak sa pri tom netreba hýbať a ak je to zadarmo.
Ľudkovia zlatí, kde sa vlastne začína história hriechu? Za oných čias som mal dvoch kamarátov. Boli to bratia – Peter a Vladimír. Zoznámili sme sa rovno na ulici. Ja som ich vtedy pozdravil: „Servus, mládež! Ako sa vám darí?“ A oni ma okamžite zmlátili.
Za všetko mohol antikvariát na Sedlárskej ulici v bratislavskom Starom meste, do ktorého som chodieval kupovať beletriu, poéziu a literárne časopisy. Alebo som v ňom nastojáka čítal klasikov. A keď ma z klasikov rozboleli nohy, pobral som sa na kus reči do spoločnosti, ktorá mi bola najmilšia. Dlho som také miesto hľadať nemusel.
