Keď ráno vychádzam medzi priateľov, Koen sa mi sťažuje, že museli v noci znova emigrovať zo stanu, lebo im tadiaľ začal tiecť potok. Spali nakoniec v prístrešku so skautmi a s mulicemanmi. Môj holandský priateľ neustále skrášlený šatkou oviazanou okolo čela je na tom čoraz horšie a ja som zvedavý, či dokráča tých posledných desať hodín, ktoré nás delia od mestečka Debarg. U mňa je to zlé len s blchami. Aj toto ráno si prezerám trasy, ktorými putovali a keď boli ustaté, zastavili sa, zahryzli si do mňa a niečo popili. Prvý deň sa zjavuje obyčajné červené miestečko, ale ku sklonku dňa a hlavne celý druhý deň sa toto uhryznutie mení na nepríjemne svrbiace miesto puchnúce až do tvaru bochníka. Až po treťom-štvrtom dni začne napadnuté miesto tmavnúť do fialova. Na piaty až šiesty deň sa následky obrannej reakcie tela strácajú. Ako vidíte, stal som sa odborníkom na blchy. Je to hotová katastrofa a ja viem, že to budem musieť v najbližšom meste urgentne riešiť, inak ma známi uvidia len vďaka cínovej truhle.