Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Spoločnosť, Dumky a úvahy, Vážnejšie dumky a úvahy, Autizmus, Viera a ja, Médiá a komunikácia, Moje malé postrehy, Spomienky na minulosť, Príbehy zo života, Ako si žijeme, Na margo, Bežecký tragéd, Pohodička
V mojom živote nastalo v roku 1989. Takto 16 rokov dozadu nás o 2,30h ráno zobudil telefonát. Celá rodina bola samozrejme okamžite na nohách. „Jožko, tato spadol,“ ozvalo sa v telefóne. Volala stará mama z otcovej strany. Otec v sekunde hádže na pyžamo nejaké oblečenie a beží cez nočnú dedinu k svojmu rodičovskému domu. Ja okamžite za ním. V duchu veríme, že otcov otec (môj dedko) naozaj „iba“ spadol...
Môj svet je vidiek. Presnejšie – bol. Už viac rokov nie som typický vidiečan, korene sa popretŕhali. Vidiek už pretrval iba v spomienkach. Raz za týždeň aj v návšteve rodičov či svokrovcov. A hádam aj vo výraze alebo charaktere. Pretože vidiek má svoje čaro. Raz sa doň (hádam) z mesta určite vrátim...
Neviem, čo ma posledne tak nostalgia chytila. Veď do rodnej dediny na návštevu k rodičom vyrážam, posledné roky už s mojou rodinkou, pravidelne takmer každý víkend. Ako sme však boli doma na Veľkú noc, prechádzajúc sa sám na boso po jarnej tráve v záhrade, myšlienky mi nakrátko uleteli späť do minulosti, do rokov 1972 – 1989. Vtedy sa pre mňa svet rovnal „mojej“ rodnej dedine Dolné Dubové (keďže v nej žije v súčasnosti len niečo vyše 800 duší, pochválim ju a podporím jej sebavedomie spomenutím jej slávneho obyvateľa - Jozef Ignác Bajza v Dolnom Dubovom počas svojho kňazského pôsobenia napísal prvý slovenský román „René mládenca príhody a skúsenosti“). A všetko, čo sa v tých rokoch dialo v Trnave, Bratislave či „ešte ďalej“, sa mi zdalo byť veľmi, veľmi ďaleko od môjho vtedajšieho sveta...
