Filipko a prasiatko

Sedel za stolom v kuchyni. Pred sebou kopcom nabratý tanier a Filipko sa s veľkou lyžicou pustil do papania. Neviem čo papal, snáď nejakú polievku alebo mäso s omáčkou. Možno krupicovú kašu. Mňam. Papal a papal, do úst vkladal sústo za sústom, asi sa hral aj na to, že lyžica je lietadlo a jeho ústa sú pristávacia dráha. Ako sa tak hral a papal, samozrejme sa mu musela stať nehoda. Nabratá dobrota pristála na stole, na novom obruse, ktorý švagriná dala na stôl len v ten deň. Filipko sa nenápadne pozrel na mamu, ktorá stála za drezom, a veľkými modrými očami ju sledoval, či niečo nezbadala. Samozrejme, že zbadala, lebo Filipko ostal podozrivo ticho. Otočila sa a pristúpila k nemu.
„Filipko, Ty si také prasiatko!“ povedala mu, keď zbadala fľak na obruse. Zobrala utierku a snažila sa to očistiť.
„Mami,“ ozval sa Filip „prasiatko je dieťa tej veľkej svini??“ spopod dlhých mihalníc vyvalil na mamu modrý kukuč a čakal na odpoveď. Švagriná sa na neho pozrela a nevedela či sa má smiať či plakať. To dieťa ma raz privedie do hrobu, pomyslela si. Jeho anjelské oči ju však presvedčili o tom, že to až tak strašné nie je.. No uvidíme, čo z neho vyrastie :)