Prvé lásky

Tou mojou bol môj menovec Miško. Mal na lícach jamky a pekné oči. Chodili sme spolu do škôlky a skrinky sme mali hneď vedľa seba. Vždy keď sme šli na prechádzku alebo sme sa tam prezúvali, tak sme si sadli tak aby sme boli obaja opretí o skrinku, stenami k sebe. A rozprávali sme sa. Ako si zariadime svoj družstevný byt, ako budeme chodiť nakupovať.. Ako si kúpime domáceho miláčika – opicu. Bola to taká milučká láska. Keď si teraz spomeniem na jeho tvár, tak sa len pousmejem. Po rokoch sa mi zmenil aj vkus a možno teraz by sa mi ten chlapec nepáčil. Nevadí, hlavne, že sa mi páčil pred mnohými rokmi.Na prvom stupni základnej školy som ho vymenila za Juraja. Býval cez ulicu, tak sme chodili spolu von. Párkrát som bola aj u nich doma, pozrieť budúcu svokru a jeho starú mamu. Sestra ma vždy doťahovala, že mám fešáka a ja som sa červenala.Popri ňom sa mi páčil Rasťo. Ej, ten mal veľké oči. V družine som po ňom poškuľovala. A poobede som išla von s Jurajom :)V piatom ročníku sa mi páčil jeden ôsmak. Nepamätám si jeho meno, ale určite ma niečim zaujal.V šiestom ročníku sa mi páčil opäť ôsmak. Tento sa volal Andrej. Veľmi sa mi páčil, to už som bola takmer dospelá a mohla by som s ním už aj chodiť. S týmto som sa dokonca aj stretávala u nás doma. Ale pár rokov neskôr. Bol totiž spolužiak na strednej škole mojej sestry. Boli sme kamaráti a sestra mi povedala tajomstvo. Že sa mu páčim. Ale skončilo to skôr ako to mohlo začať.V siedmom ročníku sa mi páčil na počudovanie ôsmak :) bol to brat môjho spolužiaka. Volal sa Martin, a neskôr som ho vídavala na strednej škole. Ale potom sa mi už až tak nepáčil.No a v poslednom, teda ôsmom ročníku základnej školy, sa mi páčil ako inak ôsmak. Marek. Bola to pre mňa tajná láska. Pretože on sa páčil mojej spolužiačke. Bola do neho tak zaľúbená, že keď sme ho stretli na chodbe, tak sa rozplývala a hanbila zároveň. Ja som tajne trpela, pretože som jej nemohla povedať, že sa páči aj mne. Bolo to ťažké obdobie. Na konci ročníka som si všimla, že Marek po mne nejako poškuľuje. Aj s jeho kumpánmi z 8.C. Postávali vo dverách do triedy a keď som sa chcela dostať do mojej triedy na konci chodby, tak som musela popri nich prejsť. Tak ako sa mi páčil, tak som sa ho hanbila. Jedna veľká katastrofa pre krehkú a ostýchavú dušičku jednej bláznivej ôsmačky. Dokonca na spoločnej fotke celého ročníka na konci školského roku ho fotograf zachytil ako na mňa zíza. Škoda, že tú fotku som niekde stratila.Takýchto nevinných lások ste zaiste prežili aj vy dosť. A určite máte na ne krásne spomienky. Ja sa pri pomyslení na týchto chalanov pousmejem a poviem si Ako dobre, že mám na čo spomínať.. Základná škola bola predsa fajn :)