Vodné mlyny na Západnom Slovensku, ktoré môžeme navštíviť vo voľnom čase a zároveň si užiť prírodu

Medzi nimi si môžeme vychutnať vodné mlyny Kolárovo, Jelka, Tomášikovo a Dunajský Klátov v spojení s krásnou prírodou.

Vodný mlyn Kolárovo

Posledný exemplár plávajúceho mlyna nájdeme na mŕtvom ramene Dunaja, v ktorom sídli Múzeum vodného mlynárstva. Postavený je na dvoch väčších rovnobežných člnoch s ukotvením na brehu. Z histórie sa môžeme dozvedieť, že pôvodne išlo o Radvaňský vodný mlyn, pôvodne postavený okolo roku 1920. Vo vlastníctve ho mal Szivanyó Béla.

Vodný mlyn Kolárovo (zdroj: sdetmi.com)

Jeho záhadné vyhorenie je datované do roku 1945, vďaka čomu prestal existovať posledný vodný mlyn na celom Dunaji. Portál planetslovakia.sk k mlynu spomína: „Mlyn bol v 60.tych rokoch presunutý do Múzea slovenskej dediny v Martine, kde musel čakať 20 rokov, kým sa objavili nadšenci s iniciatívou túto pamiatku znovu sprístupniť verejnosti.“

Rekonštrukcia mlyna prebiehala na prelome 70.-tych a 80.-tych rokov 20. storočia. Vykonaná bola v Lodeniciach v Komárne s úspešným koncom v roku 1982.

V súčasnosti ide o verejnosti prístupnú Národnú kultúrnu pamiatku. V areáli nájdeme ako návštevníci skanzen ľudovej kultúry. Istou zaujímavosťou je 86 metrov dlhý drevený most vedúci k mlynu. Ten sa považuje za najdlhší v Európe s drevenou konštrukciou. Bližšie informácie o prístupe k mlynu a otváracích hodinách nájdeme na tomto a tomto odkaze.

Vodný mlyn Jelka

Kolový mlyn v Jelke známy tiež ako Némethov mlyn v Jelke má prvú písomnú zmienku z roku 1894. Mlyn, ktorý bol pôvodne lodný, bol prestavaný v roku 1905 s tým, že stojí na 54 pilótoch z agátového dreva. Mlieť sa začalo v auguste 1906.

Ďalšia stavebná úprava sa uskutočnila (pravdepodobne) v roku 1916. Počas nej bola jednopodlažná budova vylepšená - pribudli ďalšie podlažia, pribudla valcová stolica (namiesto mlecích kameňov), výťahy a ďalšie novšie stroje. Prevažne sa tu mlela raž, ale napríklad aj krupica.

Vodný mlyn Jelka (zdroj: turisticky.sk)

Medzi zaujímavosti patrí to, že pôvodný mlyn bol z dvoch lodí s mohutným mlynským kolesom uprostred. Mlyn ako taký prestal mlieť v roku 1954. Taktiež je zaradený v zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenska. Ďalšia rekonštrukcia budovy prístupnej pre verejnosť od roku 1993 bola v roku 1992.

V jeho blízkosti si môžeme ako návštevníci odpočinúť. Taktiež si môžeme v blízkom okolí užiť vodné športy. Bližšie informácie o otváracích hodinách a vstupnom nájdeme na tomto a tomto odkaze.

Vodný mlyn Tomášikovo

Postavený bol 2 km od Tomášikova v roku 1893 mlynárom Jánosom Maticzom pri sútoku Malého Dunaja a Suchého potoku. Strecha budovy stojacej na pôvodných agátových koloch je so šindľami. Istou zaujímavosťou je koleso s veľkými lopatkami, priemerom 7 metrov a šírkou 2,5 metrov.

Z histórie vieme, že múku mlel 67 rokov 20 hodín denne. Vďaka dynamu pridanému v roku 1940 mlel na elektrický pohon až do roku 1960, vďaka čomu máme pôvodný vzhľad mlynu. Pre nás návštevníkov je sprístupnený od roku 1982. Je zaradený do expozícií Vlastivedného múzea v Galante.

Vodný mlyn Tomášikovo (zdroj: turisticky.sk)

Portál kamnavylet.sk spomína: „Objekt mlyna je dodnes funkčný a jeho interiér obsahuje pôvodné mlynárske zariadenie, ktoré spestrujú dobové fotografie. Nachádza sa tu tiež aj tradičná miestnosť pre mlynára a štrbinové okienko, ktorým mlynár pozoroval napríklad. chod náhonového kolesa.“

Pre nás ako verejnosť sú k dispozícii otváracie hodiny a cenník tu a tu. O ďalších rekonštrukciách máme informácie na tomto odkaze.

Vodný mlyn Dunajský Klátov

Ide o príklad spodkového mlynu s podobou, ktorú získal v roku 1920 vďaka prestavbe. Vďaka portálu dunajskyklatov.sk vieme, že: „Základom hnacej sústavy je veľké lopatkové vodné koleso na spodný náhon, ktoré je kombinovanej kovovo-drevenej konštrukcie. Voda k mlynskému kolesu je privedená pomocou mlynského náhonu so stavidlom.“ Koleso má 32 drevených lopatiek.

Vodný mlyn Dunajský Klátov (zdroj: domalenka.sk)

Postavili ho na Klátovskom ramene Malého Dunaja. Predpoklad vzniku pred prestavbou v roku 1920 je z konca 19. storočia. Z histórie ešte vieme, že posledný majiteľ bol Michal Cséfalvay s výrobou ukončenou v roku 1941.

V druhej polovici 80.-tych rokov získal mlyn štát. Ten ho vyhlásil za Národnú kultúrnu pamiatku. Od 21. augusta 1987 je prístupný pre verejnosť. Zároveň ide o muzeálny exponát. V roku 2016 sa uskutočnila rekonštrukcia strechy, exteriéru a interiéru. Bližšie informácie o vstupnom a otváracích hodinách nájdeme tu a tu.

Zdroje: slovakia.travel, nitra.eu, planetslovakia.sk, danubeislands.sk, kamnavylet.sk, jelka.sk, turisticky.sk, sdetmi.com, splavy.sk, megaubytovanie.sk, dunajskyklatov.sk, muzeum.sk