Niektorých samotárov poznáte podľa prejavov, ktorými kričia a volajú o pomoc, lebo trpia a trpieť nechcú. Sú však aj takí, ktorí si svoju samotu strážia a nedovolia ju narušiť. Je pre nich tým najznámejším miestom. Naučili sa žiť sami so sebou lepšie než s kýmkoľvek iným. Ako na ostrove, ktorý ste si nekúpili ale ste sa na ňom našli. Sami. Skúšate, až sa vám podarí, urobiť si tam príbytok. Takisto oheň. Prestanete sa obzerať na druhých, lebo tam nie sú. Zvyknete si nehanbiť sa. A zvyknete si zhovárať sa bez rozhovoru. Ak si zvyknete. Možno si zvyknete na ostrov, ktorý patrí vám ale nie je vašim domovom. Možno si zvyknete na domov, ktorý nie je vaším domovom. Áno, takých som stretol. Takých stretávam. Žijú na ostrovoch a zvykli si na ne. Ich životy sú tajomné, neprebádané a krásne ako ich ostrovy. A hĺbka nie je len okolo nich. A každý večer naložia na brehu veľkú vatru. A potom usnú hlbokým spánkom a snívajú sny. A ráno sa pozerajú do diaľky. Áno, takí sú.Tí z niekoľkých uplynulých dní vo mne prebúdzajú stretnutia s inými. Je ich skutočne viac. Je ich mnoho. Niektorí sú ranní, niektorí noční, iní zas veční samotári. Niektorí sú knižní, ďalší filmoví a iní „blogoví“ samotári.Zvykli si.Pekné. Smutné.Hlboké.Ťažké. Tiché....
