Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Túto knihu naozaj nemožno kúpiť – nie preto, že by bola príliš drahá, alebo nedostupná, zakázaná, v jedinom exemplári... Práve naopak. Julo Satinský má stále veľa fanúšikov, ktorí si radi pochutnajú na jeho bonmotoch a predali by sa jej tisíce. Jeho novú knižku si však skutočne nemožno kúpiť z jednoduchého dôvodu: v kníhkupectvách ju dávajú zadarmo.
A je to tu! Konečne odštartovali filmové Hry o život, nakrútené podľa svetového bestselleru Suzanne Collinsovej. V Amerike sa už v predpredaji rozchytal neuveriteľný milión vstupeniek a oddnes si vychvaľovaný film môžu pozrieť aj slovenskí diváci. Ja som si ho včera pozrel na slávnostnej predpremiére. Aké sú teda prvé dojmy? Oplatí sa obetovať pár eur na kino?
Milujem knihy, ktoré útočia na všetky moje zmysly. Pri ktorých si idem oči vyočiť, zbiehajú sa mi slinky, do nôh dostávam túlavý tik a prsty začnú nepokojne ohmatávať virtuálne drobnosti. Nedávno sa mi to stalo pri knižke Parisian chic od slávnej módnej ikony Ines de la Fressange. Keď som sa dozvedel, že So šarmom Parížanky vyjde čoskoro aj v slovenčine, poskočilo mi srdce. Táto kniha totiž nie je len o šarme vonkajšom, čiže ako vyzeráte, ale aj o tom, ako sa cítite. Je to nádherná ukážka typického francúzskeho savoir vivre, umenia žiť.
Z každej novinovo-časopisovej strany, tv stanice, či bilbordov na mňa vyskakujú reality show: dnes večer sa začína Farma aj Hotel Paradise a ja veľmi tuho rozmýšľam, ktorú z týchto vzácnych relácií si pozriem. Našťastie rýchlo dospejem k odpovedi – ani jednu a radšej si vezmem do ruky knihu. O inej reality show. Stephen King o nej povedal: „Táto kniha je ako droga!“ a podľahla jej aj autorka Twilightu Stephenie Meyerová. Trilógia Hry o život.
Niekedy mám pocit, že si zabúdam užívať život. Možno máte podobný pocit a možno ste na tom oveľa lepšie. Často si však uvedomím, že sa iba náhlim, niekam sa ženiem, žijem pre iných a prestávam si vychutnávať drobnosti. Maličkosti, ktoré dokážu zázraky. A tak som začal používať trik, ktorý som kdesi vyčítal. Jednoduchý trik na pekný deň:-)
Kvôli nehode stratila krátkodobú, aj dlhodobú pamäť. Každé ráno sa zobúdza zmätená – nevie, kto je, kto spí vedľa nej, koľko má rokov a ako sa tam vlastne dostala. A každé ráno sa dozvie, že má takmer päťdesiat rokov, je vydaná za Bena, že sú šťastní a milujú sa. Na nič si nepamätá. Nemá plány, ani ambície. Nemôže mať, lebo na druhý deň všetko zabudne. Nemôže budovať na skúsenostiach, tešiť sa zo spomienok, rozvíjať sa. „Napísala som, že sa cítim ako mŕtva. Ale toto? Toto je horšie. Toto je, akoby som zomierala každý deň. Zas a znova...“
Má dva roky. Ešte nevie, aká je. Poviem jej: „Si milé dievčatko,“ a ona prikývne, akoby to chcela zopakovať. Kým však stihnem povedať viac, rozbehne sa za chudákom psom. So smiechom ho naháňa po dvore. Čo by sa stalo, keby som jej každý deň povedala niečo pekné? Odvráti sa od fontánky a zakričí: „Ahoj. Ľúbim ťa.“ Mám pocit, akoby ma vnútri niečo pošteklilo, jemne ako motýlie krídla. Po chvíli ku mne podíde a pritisne si líce na moju tvár. Objímem ju. Akoby vedela, že sa trápim. Chvíľu ju podržím a zašepkám: „Si múdre dievča. Si milé dievča. Rozumieš?“ Vravím jej to dovtedy, kým to po mne nezopakuje....
Milujem pekné veci. Žijeme v časoch materializmu, šašov, exhibicionistov, braku...a tak som vďačný za každé voňavé sústo. Obrazom sa veľmi nerozumiem (Picassovo múzeum v juhofrancúzskom Antibes ma rýchlo začalo nudiť:-)), ale toto ma naozaj dostalo. Verše Kamila Peteraja vpísané do nežných obrazov maliara Martina Augustína. Skvelé spojenie, ktoré je pastvou pre oči, aj dušu.
Niektoré záležitosti nie sú len božou úlohou... a keď Boh nekoná, musí zaňho konať niekto iný. Musí sa nájsť spasiteľ. Nie je však spasiteľ ako Spasiteľ. Tento je nájomným vrahom, dokáže meniť vzhľad a je prípadom takzvanej hypermobility. Nepotrebuje šminky, prezlečenie ani plastické operácie, aby menil výzor. Klame telom, gestami i mimikou. Odborníci to nazývajú visage du pantomime. Takýto vražedný spasiteľ rozhodne nie je jednoduchým protivníkom.
Je úžasné, ako vám jediný človek dokáže zmeniť život. Človek, ktorý vás pochopí, vidí vo vás to dobré a chce vám pomôcť nielen preto, že sa to patrí, ale naozaj zo srdca. Viktória prežila kruté detstvo. Bola v domove, v pestúnskych rodinách, ktoré s ňou zaobchádzali zle, v jednej ju dokonca vyhladovali, nikto jej neveril... Ale aj odvrhnutý, nemilovaný a osamelý človek bez koreňov je schopný milovať rovnako ako ktokoľvek iný.
Nielen preto, že dve konkrétne sú moje:-), ale pre ich čistotu, úprimnosť a otvorenosť. Zbožňujem ich výroky, zvedavé otázky a originálne nápady. Odkedy mám deti, môj život je rozhodne pestrejší a už by som si ho nevedel predstaviť bez tých ich postrehov. Včera zasa zopárkrát zaperlili... napokon, asi budete súhlasiť, že väčšina pravdivých výrokov pochádza od detí. A často sú to aj tie najvtipnejšie výroky.
Kniha, kvôli ktorej si vezmete dovolenku. Kniha, ktorá sa stala svetovým bestsellerom a z trilógie, ktorej je súčasťou, sa predalo neuveriteľných 62 miliónov výtlačkov. Geniálna detektívka, aká nemá podľa mnohých za posledné roky konkurenciu. Jedna z mála kníh, ktorú v priebehu pár rokov sfilmovali dvakrát – najskôr domáci Švédi a teraz Hollywood. Režisérskej paličky sa chopil známy David Fincher a urobil to fantasticky. Ak ste túto knihu ešte nečítali, po filme budete chcieť...ale odporúčam prečítať si najskôr knihu a potom ísť do kina. Ešte to stihnete – oficiálna slovenská premiéra je až budúci týždeň.
Spoznal som ju pred rokmi, keď som sa ako novinár plavil loďou okolo chorvátskeho pobrežia. Bola to milá, príjemná spoločníčka v stredných rokoch. Rozhľadená a zaujímavá. Milovníčka cestovania a dobrodružstva, ktoré pre ňu boli ako droga. Fanúšička toho pravého cestovania: žiadne hviezdičkové hotely, pohodlné auto či ošetrená strava. Dôležitejšie boli príbehy, zaujímavé zážitky a vzácne skúsenosti. Po rokoch som sa s ňou stretol opäť. Virtuálne.
Nechať sa okradnúť v bratislavskej MHD, nie je žiadne umenie. Potvrdia to najmä cezpoľní a kedysi, tak druhý-tretí rok, čo som bol v Bratislave, som si to zažil aj ja. Odvtedy si dávam poriadny pozor. Vždy a všade. Dnes ráno som si pohodovo nastúpil do električky, z ktorej sa však o pár minút stala takmer hammelovsky smutná ranná električka... našťastie, nestala sa.
Chorobná ctižiadostivosť, túžba po moci, je najsilnejšia droga, na ktorú si zvyknete a po čase nemôžete bez nej existovať. Chcete ovládať masy a správate sa ako narkoman pri absťáku. Feťák na ulici zabije dôchodkyňu, len aby sa dostal k dávke. Čo urobí vplyvný politik závislý od neustáleho zvyšovania svojej moci a príjmov? Obete nič neznamenajú. Obchodovanie s mafiou, odpočúvanie novinárov, zabíjanie tureckých prisťahovalcov v Nemecku... Moc má život okoreniť, urobiť ho zaujímavejším, nie ho definovať. Ak sa tak stane, znamená to katastrofu.
Ako chlapec som miloval Troch pátračov. Premúdrelého Jupitera, atletického Petra, systematického Boba...nevedel som sa dočkať každej ďalšej ich záhady a ešte aj dnes si ich prečítam. Minimálne z nostalgie. V detstve treba knihy a hrdinov, s ktorými sa môžete stotožniť, prijať ich medzi seba, prežívať spolu s nimi ich dobrodružstvá. Preto som sa potešil, keď pred pár dňami vyšla novinka Johna Grishama. Pre novú generáciu čitateľov, tínedžerov...ale ani ja, ktorý mám od puberty pekne ďaleko, som sa rozhodne nenudil. Práve naopak.
Predstavte si, že doma vyhrabete fotku spred desiatich rokov, keď ste boli na skvelej dovolenke v Chorvátsku...a vložením do vzácnej knihy sa tam prenesiete v čase a na dané miesto. Alebo máte odloženú fotku so strýkom, ktorý už zomrel, no vy dodnes spomínate na super opekačku v Slovenskom raji...a o chvíľu sa tam presuniete a môžete sa s ním opäť porozprávať. Cestovanie v čase pomocou vzácnej knihy a fotografií je základom príbehu Smaragdový atlas, ktorý mi pred časom podstrčili - vraj prvá časť série la Harry Potter. Bol som zvedavý, možno trochu skeptický. Veď kedysi som čítal Harryho Pottera a tešil som sa na každý nový diel. A hoci som asi nebol cieľovka, dostalo ma to...
Celý náš život je hra na slepú babu. S natiahnutými rukami hľadáme v tme blízkeho človeka. Snažíme sa uchopiť čosi, čo nás naplní, poteší, pohladí...ale zároveň sa uzatvárame. Bojíme sa otvoriť, aby ten druhý do nás celkom nevidel a nemohol nás ešte viac zraniť. A s pribúdajúcim vekom pociťujeme osamelosť ešte intenzívnejšie...
Státisíce kníh a stovka krajín. Raj pre knihomilov. V nedeľu sa skončil najväčší knižný veľtrh v nemeckom Frankfurte. Prišiel Umberto Eco, slávny horolezec Reinhold Messner, Google s Amazonom podebatili o tom, ako funguje obchodný model s e-knihami a spolužitie klasickej, tlačenej knihy s digitálnou. Čestným hosťom bol Bájny Island a hoci slávna speváčka Björk neprišla, ukázal sa aspoň producent a skladateľ Valgeir Sigurdsson, ktorý s Björk často spolupracoval.
Tak som sa vrátil do tínedžerských čias. Chlapčenské somarinky, rezervní kamoši, súrodenecké šarvátky, tajné spolky, pokukovanie po dievčatách, zbožňované počítačové hry, bombové želé cukríky... Taký mininávrat do obdobia –násť, kedy som si myslel, že život jedenásťročného chalana je nafigu. Tak ako život Grega, hlavnej postavy knižky Denník odvážneho bojka, ktorú mi podsunula naša susedka (tiež –násť) a ktorá je vraj cooool (tá knižka, nie susedka), že sa budem za brucho chytať. A musím povedať, že som sa bavil:-)
