Rieka Colorado pár kilometrov po opustení Skalnatých hôr. Akoby sme videli napr. Torysu Pri Prešove.
A znovu hory. Rieka Colorado sa v nich opticky o čosi zúžila...
Opúšťame ďalšie pohorie. Colorado postupne naberá na sile a v tomto kaňone už vidieť aj prvých "pltníkov" na gumených člnoch.
Smerujeme stále viac na juhozápad a po tretí krát "narážame" na nejaké pohorie. Mohlo by to byť North Mamm (3.390 m) alebo Grand Mesa. Nepripomína Vám to tento kraj Liptov?...
Podľa meniaceho sa vzhľadu krajiny by človek povedal, že čoskoro príde do nejakej polopúšte ale
o prekvapenia núdza nie je. Prichádzame do ďalších kopcov s bujnou vegetáciou rastúcou v pohode aj na skalách.
Rieku Colorado vidieť nie je, ale tečie po ľavej strane cesty.
a čoskoro zažívame druhú poriadnu búrku, nútiacu nás zastaviť.
Konečne sa mi po dlhšom čase podarilo počas jazdy uloviť jeden záber na rieku. Na horách, úplne vľavo hore, je tu ešte začiatkom júla vidieť stopy snehu aj keď sa nachádzame v tej istej zemepisnej šírke ako špička talianskej čižmy - Kalábria.
Colorado je veľmi rozmanitá krajina.
Úrodné polia pozdĺž rieky a púštne hory nad nimi boli fascinujúce.
Krajina už možno pripomína Utah, ale ešte pár záberov budeme putovať Coloradom.
Mestečko Grand Junction, kde sa nám pokazilo auto, takže sme ani veľmi nevnímali krásu tunajšej krajiny. Mali sme šťastie, miestni nám veľmi ochotne pomohli.
Zanechávajúc za sebou farebné Colorado, ako hlása tabuľa pri ceste, vstupujeme do najvzdialenejšieho štátu našej cesty.
Tak ako v Colorade, je aj v Utahu toho dosť na obdivovanie nie len v národných parkoch
Niečo naznačuje aj ani nie 100 kilometrový úsek z hraníc medzi týmito štátmi popri rieke Colorado do mestečka Moab.
Cesta z hraníc do východiska národných parkov Arches a Canyonlands - Moabu vedie spočiatku cez široké trávnaté pláne.
Z cesty je vidieť pohorie La Sal Mountains, ktoré veľkosťou pripomína Vysoké Tatry. Tiahne sa do dĺžky 26 km a jeho najvyšší štít Mount Peale má 3.877 m. Výšku 3.700 m v pohorí presahuje ešte ďlších 8 štítov. Na tejto fotografii to síce vidieť nie je, ale ešte začiatkom júla v tejto miestami polopúštnej krajine sa na vrcholoch ešte drží sneh.
Reklama na pivo Corona.
Prvý dotyk s riekou Colorado v Utahu a to tesne za sútokom s tiež splavnou Dolores River. Colorado možno nevyzerá nejako zvlášť široká, má však vzhľadom na svoju šírku hlboké koryto.
Polovica cesty do Moabu kopíruje nám neznámy kaňon, resp. kaňony rieky Colorado. V miestach kde je kaňon úzky sa cesta od rieky odkláňa no napiek tomu ponúka takmer dych vyrážajúce prírodné scenérie:
a to nejde o žiadny národný park.
Viaceré tieto fotografie boli robené z auta. Niektoré pekné zábery mi ušli, keď som šoféroval a moji spolupútnici už boli natoľko presýtení krásou, že na jej zvečňovanie časom rezignovali.
Ale ja som sa, keď som mal možnosť, nevzdal...
...lebo som vedel, že doma toho budem v opačnom prípade ľutovať, keďže sa tu s veľkou pravdepodobnosťou už nikdy nevrátim.
Na chvíľu sa objavili aj zavlažované polia, ale civilizácia stále žiadna.
Konečne aká taká "civilaziation". "Keď bývate v típi nie je vašim domovom iba samotné típi, ale aj pole, lúka, rieka okolo, živočíchy...".
Fascinujúce vinice v polopúšti. Jeden z mojich najväčších zážitkov tohto úseku cesty po USA.
Toto samozrejme nie je Colorado, ale len jeden z jeho menších prítokov vyvierajúcom v Národnom parku Arches.
Most cez Colorado tesne pred Moabom.
Colorado pri Moabe pripomína šírkou skôr Níl.
Do mestečka Moab sme dorazili pri zapadajúcom slnku, ktoré okolité púštne hory sfarbilo do zlatova.
"Údolie Moabu". Tiahne sa zo severu na juh. Jeho severný okraj križuje rieka Colorado (na obrázku ukrytá v zeleni na pravo) a na juhu sa vypína už spomínané pohorie La Sal Mountains.
