ktorému som už venoval jeden z predošlých článkov, či na Karlín. Práve túto pražskú štvrť som ešte v osemdesiatych rokoch navštívil ako prvú. Aj keď som bol ešte len "tínedžer", Praha mi učarovala len čo sme vyšli z metra na Florenci, teda tam kde končí Nové Mesto a začína Karlín. Do Nového Mesta, aj keď označenie "Nové mesto" je v tomto prípade dosť klamlivé, lebo ide o starú štvrť (kde sa nachádza napr. aj Václavské námestie), som sa dostal až na ďalší deň a moje očarenie Prahou pokračovalo. Jednoducho tak ako milujem hory, milujem aj staré mestá z ktorých dýcha história. Dokážem sa vyžívať v túlaní sa nimi; zvlášť ak v nich človek môže zablúdiť, teda ponúkajú viac ako len jedno námestie a priľahlé uličky. A Praha takým mestom bez pochýb je.
Dodatočne si dovolím zacitovať jeden jej výstižný opis z diskusie k tomuto článku: "Pražania si svoje mesto až tak nedo.u.rvili ako developeri našu Krásavicu. Najviac im závidím, že Praha má tisíc tvárí, nielen tú superluxusnú či supergýčovú pre turistov, ale aj tieto "ľudovejšie" mestské štvrte so svojím geniom loci, s fungujúcou dopravou a službami, plné obyčajných krámkov, pekární a hospod. Tie miesta sú pohostinné, nie nehostinné, vyľudnené kulisy s presklenými úradovňami bánk a akváriami operátorov, odkiaľ miestni prchajú do prírody či shopping centier na periférii. Tam to žije!, tak akosi autentickejšie."
Kto uvedené pražské štvrte ešte nemá prebádané, a má záujem tak niekedy urobiť, tento článok je akousi pozvánkou, ponúka malú vzorku toho čo skrývajú.
Začínam/e Karlínom:
V roku 2002 ho postihla silná povodeň, kompletne ho zatopila, čo malo za následok, že niektoré zo starých krásnych budov museli zbúrať, lebo inak by padli. Napriek tomu má táto štvrť stále svoje kúzlo a aj keď je blízko centra, je to pomerne tichá štvrť. Na niektorých miestach tu akoby zastal čas. Človek tu má miestami pocit, že staré domy začnú rozprávať svoje príbehy...
Karlínske námestie s veľkým parkom uprostred.
Ďalšia zelená oáza Karlína - Lyčkovo námestie.
Jedni z podarenejších novších stavieb, ale nemôžem si pomôcť, na rozdiel od starých na mňa pôsobia chladne; nevychádza z nich žiadne čaro.
Libeň (štvrť, ktorá naväzuje na Karlín):
Obľubená krčma kolegu Kollegu - U Jagušky, v Libni.
Karlín a v pozadí Holešovice.Holešovice:
Holešovice je štvrť, ktorá akoby sa stranila ostatným pražským štvrtiam. V minulosti tu boli mnohé továrne a továrničky a tiež pomerne veľký obchodný prístav. Mnohé z nich boli zavreté počas krízy v 30-tych rokoch minulého storočia a definitívnou skazou bolo pre nich obdobie znárodňovania po roku 1948. To malo negatívny vplyv aj na celú mestskú štvrť, ktorú dovtedy kultivovali. Po revolúcii sa Holešovice opäť začali prebúdzať k životu a menia aj svoju tvár.
Strossmayerovo námestie. Ale asi nie toho z Nemocnice na okraji mesta... Jeho dominantou je farný kostol sv. Antonína Paduánského. Pseudogotický trojloďový chrám bol postavený v rokoch 1908–1911. Nevyzerá tak mladý, že?
Park Stromovka. Koná sa tu aj najstarší maratón v Čechách.
Vinohrady:
Ulica Vinohradská.
Kráľovské Vinohrady ešte pred necelými 100 rokmi (do r. 1921) boli samostatným mestom. Dokonca 4. najväčším na území dnešného Česka a 5. najväčším na území bývalého Československa. Teda ešte väčším mestom ako vtedajšie Košice. Vidieť to aj podľa množstva honosných obytných domov, výstavných ulíc a námestí.
Kráľovské mesto Vinohrady sa rozvíjali najmä od 80. rokov 19. storočia. V roku 1900 mali už 52.000 obyvateľov a do roku 1922 ich počet narástol na 90 tisíc, čo je porovnateľné so súčasným počtom obyvateľom 3. najväčšieho mesta Slovenska - Prešova.
Názov mesta, resp. dnes už iba štvrte, nie je náhodný, keďže v minulosti sa tu rozprestierali vinice. Je zaujímavé, že v dnešnej dobe, tu nájdeme vinice, konkrétne vo vinohradských Havlíčkových sadoch, a to ide o širšie centrum Prahy! Veď štvrť sa nachádza neďaleko, resp. povyše Václavského námestia. Vinice sa niekedy dokonca tiahli cez celé dnešné Václavské námestie.
Nám. Jířího (po slovensky Juraja:-) z Poděbrad
Sady Svätopluka Čecha.
Jeden z vinohradských bulvárov - ul. Korunní, a vpravo - Vinohradská vodárenská veža. Bola postavená v r. 1882 v novorenesančnom slohu. Ak by dnes stavali nejakú podobnú úžitkovú budovu s veľkou pravdepodobnosťou by to bola chladná do výšky predlžená škatuľa. Ono sa to možno nezdá, ale je vysoká až 40 metrov a z tejto výšky je údajne vidieť za výnimočného počasia až do Krkonoš. Turisticky prístupná.
Bezručovy sady.
Bezručovy sady - pohľad na opačnú stranu.
Námestíčko.
V pozadí neogotický kostol sv. Ľudmily. Fotené z Tylovho námestia.
Historické foto na kostol sv. Ľudmily. Bol postavený koncom 19. stor. Veľkolepé Námestie mieru, na ktorom stojí, si svoju tvár zachovalo dodnes. Je centrom západnej časti Vinohradov.
Tylovo námestie (vyššie aj nižšie).
O honosné staré domy vo Vinohradoch nie je núdza.
Novšia časť Vinohradov. A bez panelákov.Smíchov - "Chudobná štvrť":
Za 30 ročnej vojny bol Smíchov "takmer" úplne zničený. Takže v polovici 17. storočia tu stál jediný dom. Vďaka výbornej polohe neďaleko Prahy, si tu neskôr začala šľachta zakladať letohrádky, z ktorých mnohé sa zachovali dodnes a nachádzajú nad bývalou Chudobnou štvrťou
, práve tej, ktorej je venovaná posledná časť tohto fotoblogu. Od polovice 18. stor. sa stáva zo Smíchova priemyselná štvrť s prezývkou pražský Manchester. V roku 1869 tu bol založený pivovar, ktorý dnes nesie meno pivovar Staropramen. Priemyselný "štýl" si Smíchov zachoval až do konca 19. stor., kedy sa jeho ráz začal meniť na obchodný. Smíchov bol "do hodnosti mesto" povýšený cisárskym rozhodnutím až v roku 1903. O 19 rokov neskôr bol pripojený k mestu Veľká Praha.
Kostol svätého Václava je novorenesančná bazilika postavená v rokoch 1881-1885.
A naše putovanie končíme pri najznámejšom pražskom pivovare - Staropramen. Na zdravie.
Súvisiace články:
Pozn.: Foto sú staršieho dáta, od r. 2011 do 2013, a neraz robené s málo kvalitným fotoaparátom. Ale hádam to nebude prekážať tomu, čo som chcel tým článkom povedať.
